Vatikán (25. októbra, RV) – Slovami nádeje a povzbudenia dnes Benedikt XVI. uzavrel II. špeciálne zasadnutie Synody biskupov pre Afriku, ktoré v Ríme prebiehalo od 4. októbra. Záverečnej eucharistickej slávnosti v Bazilike sv. Petra predsedal Svätý Otec za účasti 239 synodálnych otcov, spolupracovníkov pri organizácii synody a veľkého počtu veriacich. Hlavnými koncelebrantmi boli predsedajúci delegáti synody, kardináli Arinze, Napier a Sarr, kardinál Turkson ako generálny relátor, ďalej generálny sekretár Biskupskej synody arcibiskup Eterović a dvaja špeciálni sekretári synody. Hlasy a rytmy speváckej skupiny nigérijskej komunity z Ríma a Pápežského etiópskeho kolégia sa striedali s klasickými latinskými liturgickými spevmi vatikánskych speváckych zborov.

Pápež v homílii pripomenul utrpenia bratov a sestier v Afrike a myšlienky s tým súvisiace nasmeroval k vnímaniu stretnutia trpiaceho človeka s Ježišom, tak ako ho predstavuje dnešný úryvok z Markovho evanjelia o uzdravení slepého. Cesta, pri ktorej žobral slepý Bartimej a kde sa stretol s Ježišom, je cesta vedúca do Jeruzalema, na miesto zavŕšenia Kristovej obety pre nás. „Táto cesta jeho exodu, ktorý je aj naším exodom, je“ – podľa Benedikta XVI. – „ jedinou cestou, ktorá vedie do krajiny zmierenia, spravodlivosti a pokoja“. Bartimej sa po uzdravení stáva svedkom, čo je aj poslanie Cirkvi dnes.
Ďalej Benedikt XVI. poukázal na úlohu Cirkvi a osobitne na kňazskú úlohu, pri ktorej sa v poslaní lásky spája evanjelizácia s ľudským rozvojom. Ako konkrétny príklad uviedol prácu misionárov, ktorí v Afrike postupujú v duchu encykliky Pavla VI. Populorum progressio a jej „logiky rozvoja, ktorý berie ohľad na miestne kultúry a životné prostredie, ktorá sa dnes, po viac ako 40 rokoch javí ako jediná cesta, schopná vyviesť africké národy z otroctva hladu a chorôb.“

Pápež sa dotkol aj problému globalizácie, pričom odkázal na svoju novú encykliku Caritas in Veritate. „Je potrebné“ – povedal Benedikt XVI. – „obnoviť model globálneho rozvoja takým spôsobom, aby bol schopný zahrnúť všetky národy a nie iba tie, ktoré sú na to vhodne pripravené“ (CV 39). O globalizácii Benedikt XVI. povedal, že „nemá byť vnímaná fatalisticky, ako keby jej dynamiky boli spôsobené anonymnými silami, neosobnými a nezávislými od ľudskej vôle. Globalizácia je ľudskou skutočnosťou a ako taká je modifikovateľná podľa takého či onakého kultúrneho východiska. Cirkev so svojou personalistickou a komunitárnou koncepciou pracuje na tom, aby usmerňovala tento proces v zmysle relacionality [dôrazu na vzťahy – pozn. prekl.], bratstva a vzájomného zdieľania“ (por. CV 42).

Potom sa Svätý Otec obrátil priamo na veriacich v celej Afrike, keď povedal: „Vstávaj, Cirkev v Afrike, Božia rodina, pretože ťa volá Nebeský Otec, ktorého tvoji predkovia vzývali ako Stvoriteľa, skôr než spoznali blízkosť jeho milosrdenstva, ktoré sa zjavilo v jednorodenom Synovi, Ježišovi Kristovi. Vydaj sa na cestu novej evanjelizácie s odvahou, ktorá pochádza od Ducha Svätého. Súrne potrebná evanjelizačná činnosť, o ktorej sa veľa hovorilo v predchádzajúcich dňoch, v sebe zahŕňa aj naliehavú výzvu na zmierenie, ktoré je nevyhnutnou podmienkou nastolenia spravodlivých medziľudských vzťahov v Afrike a vybudovania spravodlivého a trvalého mieru vzhľadom na každého jednotlivca a každý národ – toho pokoja, ktorý potrebuje príspevok každého človeka dobrej vôle a je voči nemu otvorený a ktorý presahuje každú jednotlivú náboženskú, etnickú, jazykovú, kultúrnu či sociálnu príslušnosť. Ty, putujúca cirkev v Afrike tretieho tisícročia, nie si v tomto náročnom poslaní osamotená. Svojou modlitbou a reálne uskutočňovanou solidaritou je ti nablízku celá Katolícka cirkev a z neba ťa sprevádzajú africkí svätci a svätice, ktorí svojím životom vydali svedectvo o plnej vernosti Kristovi, často až po mučeníctvo.“