Svedectvo – Veronika Paličková

Od polovice júna do polovice septembra roku 2011 som pôsobila v centre Mary Immaculate rehabilitation centre – Rehabilitačné centrum Nepoškvrnenej Panny Márie v hlavnom meste Kene – Nairobi. Rehabilitačné centrum sa stará o približne 60 chlapcov z ulice. Mnohí chlapci sa ocitajú na ulici, ponechaní na seba bez starostlivosti rodiny z rôznych dôvodov. Niektorí prišli o rodičov a ostatní príbuzní sa o nich odmietli starať. Iní odišli z dediny do mesta za zárobkom, aby si tak mohli zarobiť na školu a napokon ostali na ulici. Štúdium na základnej  škole v Keni je bezplatné, ale stredné školy sú platené. Prístup k štúdium na vyššom stupni ako základnom je pre mnohých takmer nemožný, minimálne oveľa sťažení ako nám, študentom zo Slovenska. Dôvody sú rôzne, ale potrebná pomoc je stále tá istá. Chlapci ulice sú mladí chalani žijúci na ulici. Hovorím aj o chlapcoch vo veku 9 rokov…13..15…Život na ulici mnohých priviedol aj ku kriminálnej činnosti či užívaniu drog. Chlapci vo veku od 8- 17 rokov sú prijatí do centra na jeden rok. Počas tohto roka sú starší chlapci umiestnení v umeleckej triede, kde sa učia umeniu a rôznym technikám a taktiež v triede pre stolárov, kde sa učia vyrábať výrobky z dreva. Mladší chlapci sú umiestnený do tried s neformálnym vyučovaním. Cieľom centra je prijať chlapcov z ulice, pomôcť chlapcom uvedomiť si hodnotu svojho života, mať rešpekt k sebe i k spoločnosti, poskytovať poradenstvo, znalosti a zručnosti cez neformálne vzdelávanie a výcvik, ich opätovné zaradenie do normálneho života v spoločnosti i vo vlastnej rodine.
Ja som bola umiestená v umeleckej triede. Pamätám sa na môj prvý deň. Chalani práve pracovali na svojich obrázkoch. Pochválila som im práce a prezradila som im, že aj ja trošku kreslievam. V tom mi dali papier a ceruzku aby som kreslila. Nakreslila som tvár Európanky. Veľmi s im to páčilo a myslím, že aj cez to sa prelomili ľady. Mali sme niečo spoločné a na tom sme začali stavať. Zároveň si overili či to, čo tvrdím myslím vážne. Doobeda som pomáhala učiteľovi v triede a poobede sme robili rôzne aktivity. Doniesla som zo Slovenska pexeso.  Dosť často sme ho hrávali až sme ho celkom ošúchali, tak sme vyrobili nové. Hrávali sme rôzne hry ako futbal alebo dámu s vrškami od fliaš, učili sme sa navzájom naše rodné jazyky, robili sme spolu v záhrade. Vyrábali sme nové umelecké predmety a odskúšali nové techniky. Niekedy sme čas trávili len tak pri debatách či už medzi štyrmi očami alebo vo väčšej skupine. Svoj čas som venovala týmto chlapcom, ktorí ma naučili veľmi veľa. Vždy keď po niečom túžili, aby sa to stalo realitou, nezabudli poznamenať: ”Keď Boh dá!” Vedeli v čom sú dobrí, ako často hovorili: ”Toto je môj talent,” a snažili sa ísť cestou, ktorá sa cez ich talent črtala. Nikdy však nezabudli na to, že nad všetkým je Boh, ktorého rešpektujú, ktorého plány sú nad tými ľudskými. Naučili ma viac dôverovať Bohu a viac mu to svoje vkladať do rúk, tešiť sa práve z prežívanej chvíli a netrápiť sa až tak nad budúcnosťou. Naučili ma mať nádej a menej si zúfať, viac bojovať ako sa vzdávať. Naučili ma viac si vážiť vzťahy.
Keď ma chlapci požiadali o pomoc pri kreslení alebo maľovaní niečoho, vždy som povedala: “Skúsim to,” naučilo ma to aj v živote viac zareagovať na výzvy v tomto znení.
V Keni ľudia žijú podľa hesla: “Pole, pole,” čo v preklade znamená “Pomaly, pomaly.” Afrika mi pomohla aj spomaliť vo svojom živote a menej sa stresovať.
V Keni sa mnohí ľudia nachádzajú v absolútnej chudobe. Stretla som sa u nich však s veľkou vynaliezavosťou  a bojovnosťou. Nevzdávajú sa tak ľahko aj keď situácia je veľmi zlá. Uvedomujem si, že sa máme od nich veľa učiť.
V Keni sa mi páčila živosť a energickosť, ktorá prichádzala asi z každej strany. Keňa nie je krajinou smutných tvári ale práve naopak.
To najcennejšie čo si prinášam sú bratské a sesterské vzťahy. Vždycky sa pousmejem nad tým, že tam v centre mám niekoľko afrických bratov a oni majú na Slovensku minimálne jednu sestru.
Dobrá novina podporuje práve toto centrum pre chlapcov z ulice a mnohí sú za to vďační. Je takou stanicou na križovatke ich života, ktorá im pomáha vydať sa lepším smerom.