Dobrá novina sa po 16.rokoch koledovania stala naozaj veľkým dielom, v ktorom je zapojených veľa nadšencov, malých i veľkých. Rozbehli 2 vlaky. Jeden smeruje do domovov rozdávať radostnú zvesť a druhý vezie náklad v podobe finančných prostriedkov pre rozvojovú pomoc.
Moja túžba ísť raz navštíviť cieľovú stanicu vykoledovaných peňazí sa po niekoľkých rokoch stala realitou. Po výberovom víkende som dostal 3-mesačnú  miestenku do projektu Strednej školy sv. Pavla v Marsabite na Severovýchode Kene. O túto školu sa starajú rehoľníci De la Salle brothers, u nás známi ako rehoľa školských bratov. Marsabit sa nachádza v suchej oblasti púšte. Na základe informácii z internetu a kancelárie DKA& eRko som si vytvoril svoju predstavu. Zabalil som si aj pršiplášť. Teraz po návrate vidím, že moje predstavy boli vzdialené od reality. V tejto oblasti nepršalo posledné dva roky.
Po orientačnom víkende v Nairobi prišiel pre mňa brat Anton. Jeho terénne auto Toyota Land Cruiser s objemom motora 4,2 l naznačovalo, že cesta nebude prechádzka ružovou záhradou. Vzadu na korbe ma čakala skupinka veselých 5 španielov, ktorí pôsobia ako učitelia na školách De la Salle v Madride a okolí. Už samotná cesta z Nairobi do Marsabitu je dobrodružstvo. Vyrážame skoro ráno ešte za tmy, čaká nás 600 km na korbe terénneho auta. Brat nám dal kameru, aby sme natáčali všetko čo nás zaujme. To sme ešte netušili, že to nebude také jednoduché . Prvú väčšiu prestávku robíme v Isiole, kde podľa miestnych končí Keňa a začína Marsabit. Toto pomenovanie vzniklo z toho, že vláda nejaví veľký záujem o oblasti na sever od Isiola. Ešte 3 roky dozadu, práve tu končili asfaltové cesty. Táto nová cesta a pasúce sa ťavy nás sprevádzajú až po oblasť Merrile.
Postupne ubúdajú stromy a zeleň a pribúdajú rozsiahle vyschnuté plochy. Asfaltová cesta sa mení na prašnú a kamenistú. Čím ďalej, tým sme viac nalepení na okne a sledujeme okolitú prírodu. Po tom ako som si párkrát riadne buchol hlavu o strechu, začínam sledovať nielen okolitú prírodu, ale aj cestu pred nami. Rieky sú tu vyschnuté…prechádzame po mostoch, ktoré prekrývajú vyschnuté korytá. V púšti platí, že voda je život! Naša konečná zastávka Stredná škola sv. Pavla sa nachádza 12 km za Marsabitom.
V škole je asi 198 chlapcov, ktorí svojou usilovnosťou posledných 10 rokov dosahujú najlepšie výsledky v okolí. Večer som sa išiel prejsť po areáli školy. Už z diaľky mi kývali vysmiati študenti. Mne moc do smiechu nebolo, premýšľal som nad tým, či to tu vydržím, či budem mať čím prispieť k tomuto dielu, či to tu všetko zvládnem. Na druhý deň je utorok, kedy je v školskej kaplnke sv. omša. Po nej nás brat predstavil a chcel od nás par slov… ťažko sme hľadali slova, ktorými by sme vedeli opísať svoje pocity… tiež som študoval na škole plnej chalanov, no dohodnúť sme sa vedeli asi iba na blbostiach. Tu si chalani sami nachystali piesne, čítania, bongo a ich spev počas celej omše bol úžasný… Spolu so španielskymi dobrovoľníkmi sme sa pustili do obnovy počítačového laboratória. Všade prítomnému prachu sa nevyhli ani tieto počítače, čo sa dosť podpísalo na ich funkčnosti. Neskôr sa púšťame aj do maľovania okien, stolov a stien. Študenti využívajú voľno počas prestávok, aby sa prišli od nás niečo nové naučiť, porozprávať. Tí odvážnejší neváhajú zobrať štetce a prikladajú ruku k novému laboratóriu. Z ich záujmu o pomoc som bol milo prekvapený. Tešia sa, kedy už bude trieda hotová a budú mať pekné a funkčné priestory. Počas rozhovorov pri práci sa veľa pýtali na Slovensko. Moc o ňom nepočuli, väčšinou keď sa pýtajú kde sa nachádza, dám im úlohu aby to zistili v knižnici. Majú tam veľkú mapu Európy. Po obnove laboratória som si sám vyskúšal, ako sa v ňom učí. Chalani ma prijali aj v tejto mojej činnosti. Učil som informatiku a základy podnikania. Večery využívame na športové aktivity. Snažili sme sa ich naučiť aj nové hry, no moc sme neuspeli. Ich obľúbená hra je futbal, majú svoje futbalové vzory. Hovorím si, že by som si mal aj ja niečo doštudovať o futbalových kluboch, aby nezistili, že ja moc o nich neviem  Väčšina z nich behá po ihrisku naboso, no ich úder do lopty ma riadnu silu. Vedia dať do futbalu všetko svoje nadšenie. Chalani za štúdium ročné platia nemalé finančné prostriedky (približne 3-násobok mesačného platu učiteľa). Kladiem si otázku, odkiaľ na to všetci majú? Približné 1/4 chlapcov zabezpečili bratia sponzorov na platenie školného. O svojich učiteľoch a bratoch sa vyjadrujú s úctou. Ťaháky tu nepoznajú! Uvedomujú si, že štúdium pre nich veľa znamená a že iba takto môžu zmeniť neľahkú situáciu, v ktorej sa nachádzajú. Obrovskou výhodou školy je vodný zdroj. Úspešný vrt zásobuje vodou nielen školu, ale v prípade dlhšieho sucha aj okolité inštitúcie ako základnú školu, policajtov a indické sestry. Kto tu má prístup k vode, má veľkú výhodu. Dobrá novina podporila pre školu podzemný vodný tank na zachytávanie vody zo striech a solárnu pumpu na tankovanie vody na povrch. Dlho som nechápal, prečo podporujeme nádrž na dažďovú vodu, keď ja som tu dážď nezažil. Keď príde obdobie dažďov, prší intenzívne a takto zachytená voda umožňuje škole preklenúť obdobie sucha.
Čas môjho pôsobenia v škole sa pomaly napĺňa. Na peróne už hlásia príchod spiatočného vlaku. Keď som si spomenul na prvý deň ako som sa obával, čo tu ja budem robiť, zdalo sa mi to ako dávna minulosť. Prešli tri mesiace a ja som si začal baliť veci. Keď sa ma bratia pýtali, čo by som ešte chcel v Marsabite zažiť, moja odpoveď bola jednoznačná: „Dážď!“ Svojou odpoveďou som ich úprimne pobavil, pretože keď tu začne pršať, tečúca voda zaleje a rozbahní cesty a pre mňa by to znamenalo odklad cesty domov. V sobotu ráno sa budím na zvuk aký som tu doteraz nepočul. Zdalo sa mi, že počujem kvapky dažďa… spím ďalej, však tu nepršalo už dva roky… no myšlienky, ktoré mi spať nedajú, ma donútili zapnúť svetlo a vykuknúť von oknom. Rýchlo som utekal zobudiť všetkých v dome! Bola to melódia, ktorú vytvárali kvapôčky tisíce… Ani som nevedel čo skôr robiť… prechádzal som sa po škole a počítam kvapky, ktorými zem sám Boh rosí. V pesničke od Križiakov sa spieva, nech padajú kvapky lásku pre túto našu zem… lásky a prijatia od bratov a študentov sa mi v tejto školy dostalo naozaj veľa, Marsabitu preto prajem aby padali kvapky vody, na ich zem a rástla naďalej láska z nej.

Naložil som batožinu na spiatočný vlak. Tento vlak zastavuje aj na vašej stanici. Máte možnosť nastúpiť každý deň, cestovný lístok máte už dávno vo svojom srdci.