Keď v nairobskej mestskej časti South B zaklopete na nenápadnú železnú bránu na kraji jednej z ulíc, ocitnete sa v pomerne priestrannom dvore Centra Euphrasia, ktorý za pekného počasia slúži ako remeselnícka dielňa pre ženy v núdzi. Centrum patrí kenskej provincii rehole sestier Dobrého pastiera. Na uvítanie vám podá ruku predstavená tunajšej malej komunity sestra Bibian Thuguciová. Nielen ženy, ktoré sem prichádzajú hľadať pomoc, ale i každý hosť je tu vítaný. Už v srdečnom stisku ruky sa odráža heslo, ktoré sestry Dobrého pastiera prenášajú do života: „Jediná ľudská bytosť je cennejšia než celý svet.“

„Mám devätnásť rokov. Nedávno ma prepustili z väzenia, kam som sa dostala za predaj
čaju na uliciach Nairobi bez potrebného povolenia. Z väznice ma istá žena poslala do centra Euphrasia. Som tu veľmi šťastná, lebo sestričky mi poskytli pomoc a naučili ma pliesť koše. Som už sirotou a život sa so mnou nemazná… Košikárstvom živím teraz seba i svoju dcéru. Som dokonca schopná podporovať aj svoje osirotené netere a synovca: platím prenájom malého domčeka, stravu a oblečenie. Vďaka Bohu, darí sa mi, aj keď musím pracovať veľmi tvrdo, “ hovorí Catherine Sombuya z Centra Euphrasia

Odpoveď pre ženy v núdzi

Pri šálke silného kenského čaju s mliekom a cukrom sestra Bibian rozpráva o histórii aj súčasnosti projektu, ktorý z finančných príspevkov slovenských dobrodincov podporuje i Dobrá novina.

Centrum pre ženy v núdzi Euphrasia v Nairobi vzniklo v roku 1990 ako odpoveď na problémy mnohých žien a dievčat z nairobských slumov, ktoré často čelia popri extrémnej biede aj fyzickému a psychickému zneužívaniu a týraniu. Sestry Dobrého pastiera si od miestneho kňaza požičali na začiatku tritisíc kenských šilingov (približne 900 Sk / 29,90
Eur) a nakúpili materiál potrebný na pletenie, vyšívanie, háčkovanie, výrobu hračiek, jednoduchej bižutérie či košíkov. Ich myšlienkou bolo zabezpečiť prácu ženám zo slumov formou výroby suvenírov rôzneho druhu a odpredávať ich do zahraničia, čím by ženám zabezpečili spravodlivú mzdu a z mierneho zisku by zostali prostriedky i na prevádzku.

Postupne sa zvesť o centre rozšírila a prichádzalo čoraz viac žien a dievčat v extrémnych ťažkostiach, ktoré tam našli dočasný krátkodobý útulok a možnosť absolvovať remeselnícky kurz, znamenajúci perspektívu aspoň malého pravidelného príjmu v budúcnosti. V súčasnosti centrum Euphrasia poskytuje remeselnícke kurzy 75 ženám a dievčatám.Väčšina z nich sú úplné siroty. Štyridsaťtri dievčat je vo veku 12 – 19 rokov.

Rozmotávať klbká problémov

Každé ráno premenia dvor na provizórnu dielňu a pustia sa do práce. Popri šikovnom pohybe rúk majú čas i deliť sa o svoje neľahké životné osudy, povzbudzovať sa, radiť si. „To, že ženy
popri svojej práci zakúšajú pocit spolupatričnosti v komunite, ktorú denne vytvárajú, má silný
terapeutický účinok,“ hovorí sestra Bibian a z jej hlasu cítiť lásku voči tým, ktorých sa jej slová týkajú. Láska k ľuďom na okraji spoločnosti bola motiváciou mladej Keňanky sestry Catherine pre vstup do rehole a pre náročné štúdium na právnickej fakulte. Chce sa stať obhajkyňou chudobných a zneužívaných žien a dievčat zo slumov, lebo po ich právach sa často bezohľadne šliape.
K centru Euphrasia neoddeliteľne patrí i jeho druhá súčasť – Centrum prijatia Karibu, čo v svahilčine znamená vitajte. Určené je ako východisko z krajnej núdze pre tie ženy, ktoré museli doslova utiecť pred násilím zo svojich domovov. Niekoľko týždňov majú možnosť pobudnúť v atmosfére pohostinnosti, kým nájdu východisko zo svojej situácie. Často veľmi zauzlené klbko problémov im pomáha rozmotávať mladá sociálna pracovníčka, ktorá sa vie do situácie svojich klientiek vžiť ako málokto iný – sama totiž kedysi s plačom zabúchala na bránu centra vo svojej životnej kríze a našla pochopenie i prijatie. Neskôr sa rozhodla pre štúdium sociálneho poradenstva a teraz do centra pravidelne prichádza ako poradkyňa. „Jedným z našich hlavných cieľov je posilňovať a rozvíjať vedomie vlastnej dôstojnosti a hodnoty žien a dievčat, s ktorými pracujeme,“ vysvetľuje sestra Bibian.

Otieno, mladá žena zo slumu Kibera s nezvyčajným menom a hanblivým úsmevom, zakúsila ovocie tejto snahy sama na sebe. „Chvíľu mi trvalo, kým som sa odhodlala prísť do Centra Euphrasia. Nechcela som ani len vychádzať zo slumu, tak veľmi som sa za seba hanbila. Žila som so svojou starou mamou a mala som jediné otrhané šaty, ktoré mi darovali susedia. Teraz som iná. Cítim sa šťastná, viem, že som dobrá, chcená a milovaná.“ Táto správa, ktorú sestry Dobrého pastiera obetavo a bez prestania šíria okolo seba každému človeku, nádherne vonia vôňou vianočného posolstva. A tak sú v nairobskom projekte Euphrasia Vianoce vlastne po celý rok.

Autorka:  Hana Maťová