Práve v týchto dňoch od 9. do 15. januára obyvatelia juŽného Sudánu v referende rozhodujú o tom, či chcú zostať súčasťou doterajšej najväčšej africkej krajiny, alebo dajú svoj hlas za osamostatnenie svojho územia od arabského severu

Referendum je súčasťou mierovej zmluvy z roku 2005, ktorá ukončila najdlhší novodobý africký vojnový konflikt. Občianska vojna me-dzi severom a juhom Sudánu trvala s malými prestávkami takmer polstoročie. Jej posledná fáza v rokoch 1983 – 2005 si na svoje konto zarátala vyše 2,5 milióna ľudských životov a asi 5 miliónov ľudí, ktorí museli opustiť svoje domovy. Proti sebe bojovali čierni obyvatelia južného Sudánu pod vedením Sudánskej ľudovooslobodzovacej armády a arabské obyvateľstvo, ktoré viedla fundamentalistická chartúmska vláda.

Identita moci
Konflikt v krajine bol často označovaný aj ako náboženský. Juh krajiny obývajú totiž prevažne animisti – vyznávači tradičných náboženstiev – a kresťania, kým severný Sudán tvorí väčšinová moslimská populácia. Takéto zjednodušenie však nesedí. John Ashworth, dlhoročný poradca sudánskych katolíckych biskupov a iných kresťanských cirkví v Sudáne, hovorí: „Táto charakteristika, vytvárajúca dojem, že išlo o náboženskú vojnu, neobstojí. V skutočnosti situáciu konfliktu ovplyvňovala komplexná dynamika identity a moci. Sudán je multikultúrna, multietnická, multináboženská a multijazyková krajina, no v skutočnosti tam prinajmenšom od získania nezávislosti v roku 1956 dominovala iba jedna identita – arabsko-islamská. Tá bola nanucovaná všetkým obyvateľom, ktorí sa tak cítili ako druhoradí občania vo vlastnej krajine. Navyše periférne oblasti krajiny a ich obyvatelia sa cítili vytláčaní na okraj vo všetkých oblastiach – čo sa týka moci, bohatstva, zdrojov, rozvoja a podobne.“

Spoločný štát neláka
Mierová zmluva podpísaná pod tlakom medzinárodného spoločenstva priznala zanedbávanému južnému Sudánu právo na sebaurčenie a štatút autonómie.
Podľa zmluvy má byť prioritou oboch strán konfliktu zachovať spoločný štát, pričom v nasledujúcom prechodnom období majú urobiť všetko preto, aby sa spoločný štát stal pre obyvateľov juhu „atraktívnym“.
Pri našej návšteve južného Sudánu v júni 2010, teda niekoľko mesia­cov pred plánovaným referendom, sa však zdalo, že vízia spoločného štátu obyvateľov južného Sudánu nijako neláka. Každý, koho sme počas cesty oslovili, veril, že bude lepšie, až keď sa osamostatnia. Dôvody na nezávislosť sú podobné, staršinovia z osady Marial Lou ich pri našom spoločnom rokovaní pod stromom zhrnuli takto: vláda v Chartúme nedodržiava mierovú dohodu – necháva si väčší podiel zo ziskov z ropy, ktorá sa ťaží na juhu, južanov využíva, berie ako druhotriednych občanov, Chartúm nepomohol budovať školy, cesty, studne či nemocnice, ktoré tak veľmi potrebujú. Vláda v Chartúme mala podľa nich dosť času na to, aby dokázala, že jej na juhu záleží, a ak sa o to aj teraz pokúša, je neskoro.
Aj preto ju podozrievajú, že sa pokúša o destabilizáciu bezpečnostnej situácie v južnom Sudáne, aby referendum mohla odložiť, a pomáha vyzbrojovať skupiny, ktoré vyvolávajú boje medzi klanmi.
Sudán a Slovensko
So Sudánom je už viac ako desaťročie spojená aj kolednícka akcia Dobrá novina. Prvý kontakt nad­via­zal v marci 1998 zástupca eRka, ktorý so zástupcom rakúskej koledníckej akcie Dreikönigsaktion nav­ští­vil juhosudánsku diecézu Rumbek s jej vtedajším apoštolským administrátorom a súčasným diecéznym biskupom Caesarom Mazzolarim. V krajine ešte stále prebie­hala občianska vojna a Rumbek bol len desať mesiacov po oslobodení od vládnych vojsk. Chýbala tam akákoľ­vek infraštruktúra – cesty, obchody, štátne úrady, nemocnice… Počas vojny fungovalo iba niekoľko základných škôl v osadách, kde žili misionári, ktorí odmietli odísť z krajiny.
Dobrá novina pomohla južnému Sudánu po prvý raz humanitárnou pomocou, pretože v roku 1998 postihol krajinu hladomor. Postupne Dobrá novina spolu s rakúskou Drei­königsaktion pomohla katolíckej diecéze Rumbek zriadiť a financovať sieť základných škôl, vybudovať operačnú sálu a zdravotnícku školu vo vidieckej nemocnici v Mapuordite, kde z iniciatívy Vladimíra Krčméryho začali od roku 2000 pôsobiť aj slovenskí lekári. Dobrá novina v súčasnosti podporuje okrem nemocnice v Mapuordite aj ďalšiu vidiecku nemocnicu v Marial Lou a technické centrum sv. Petra Clavera v Rumbeku. Z iniciatívy miestnej komunity jezuitov a s podporou SlovakAid tam prebieha výučba mladých absolventov základných škôl, v ktorej sa učia navrhovať a stavať jednoduché elektrické inštalácie, pumpy a sanitárne zariadenia.
Zo slovenských rozvojových organizácií pôsobí v južnom Sudáne Fakulta zdravotníctva a sociálnej práce Trnavskej univerzity, Vysoká škola zdravotníctva a sociálnej práce sv. Alžbety v Bratislave, Nadácia Integra a saleziánske rozvojové združenie SAVIO. Svoje projekty tam realizovali aj ďalšie cirkevné organizácie ADRA a Slovenská katolícka charita.
Južný Sudán sa môže v tomto roku stať novým štátom na mape Afriky. Ak sa to podarí, bude potrebovať pomoc, aby sa postavil na vlastné nohy – jednak preto, že bude mladým štátom vo veľmi zložitých podmienkach, a tiež preto, že je jednou z najmenej rozvinutých oblastí sveta. Slovensko a južný Sudán majú už za posledných 12 rokov spoločnú históriu spolupráce. Nech táto spolupráca rastie a prinesie tak potrebné ovocie tejto skúšanej krajine.

MARIÁN ČAUČÍK
AUTOR JE ZAKLADATEĽOM A RIADITEĽOM
KOLEDNÍCKEJ AKCIE DOBRÁ NOVINA.

http://online.katnoviny.sk/clanok.php?id_cl=13077