Denné teploty v južnom Sudáne presahujú vo februári 40 stupňov Celzia. Do mestečka Marial Lou sa dá v období sucha dostať lietadlom alebo autom z dvoch väčších miest Rumbeku či Wau. Cesty v tejto časti Sudánu sú iba prírodné bez asfaltu. Hlavná cesta z Rumbeku do Wau je spevnená, dá sa po nej ísť miestami aj 80-kilometrovou rýchlosťou. Po odbočke z Tonj sa však ide po klasickej poľnej ceste, na ktorej aj silné terénne auto postupuje len slimačím tempom.
Po príchode do areálu, ktorý ani vzdialene nepripomína nemocnicu, vás privíta usmiaty vrátnik a hŕstka ľudí postávajúcich okolo. Nemocnicu v Marial Lou založila organizácia Lekári bez hraníc v roku 1997 ako jednoduchú poľnú nemocnicu. Rozdelená je na dve časti – prvú tvoria jednoduché budovy. Veľká strecha pri vchode je čakárňou a ambulanciou. Prejdú ňou všetci pacienti. Niektorí odchádzajú s liekmi domov, iní na odporúčanie lekára zostávajú v nemocnici. Okrem skromných oddelení je v tejto časti aj laboratórium, sklad liekov a špeciálneho zdravotníckeho materiálu, pôrodná a operačná sála.
Operačná sála ani zďaleka nevyhovuje základným nemocničným štandardom a potrebovala by úplnú rekonštrukciu. Druhú časť tvoria okrúhle domčeky – tukuly, v ktorých sú ubytovaní zamestnanci nemocnice. Výhodou je, že lekári sú blízko a v prípade potreby môžu aj podvečer skontrolovať pacientov a doplniť liečbu. Nemocničné oddelenia aj ubytovacie priestory pre lekárov sú postavené z prírodného materiálu a majú už čosi za sebou. Tukuly sú pokryté niekoľkonásobnou vrstvou vysušenej trávy. Takáto strecha veľmi dobre izoluje proti horúcemu slnku, ale vydrží maximálne dve sezóny dažďov, potom treba postaviť novú, čo tiež nie je ľahké. Aj podmienky na hygienu pracovníkov nemocnice sú viac než jednoduché – latrínové toalety a sprcha bez strechy za stočenou stenou pod stromom.
Pre pacientov zo širokého okolia
Nemocnica má 54 lôžok a musí slúžiť v období sucha, keď horúčavy v tieni prekračujú 45 °C a tiež počas dlhého obdobia dažďov. Práve vtedy by potrebovala viac lôžok, lebo v tomto čase sú najčastejšími ochoreniami rozličné infekcie dýchacích ciest, zápaly pľúc, zápaly mozgových blán, malária a črevné infekcie a do nemocnice prichádza veľa pacientov. Napriek tomu, že sa skončila vojna, počas celého roka prichádzajú pacienti so strelnými poraneniami. Tie sú výsledkom bojov o kravy medzi jednotlivými kmeňovými skupinami, ale aj toho, že v krajine sa po vojne dajú samopaly získať veľmi lacno.
Deťom je určených 16 lôžok, no detské oddelenie by bolo treba ešte zväčšiť. Pomerne veľkú časť tvoria malí pacienti trpiaci podvýživou. Stáva sa, že keď nedôjdu zásoby, deti, ktoré by potrebovali mlieko, sa musia uspokojiť na čas len s infúziami a niekoľkými keksmi denne.
Na otázku, z akej diaľky pacienti prichádzajú, nedostanete odpoveď meranú počtom kilometrov. Do nemocnice sa prichádza pešo a často to trvá aj dva dni. Pre nás je takmer nepredstaviteľné kráčať takú diaľku s vysokou horúčkou, zápalom slepého čreva či mozgových blán. Otázne však zostáva, koľko ťažko chorých pacientov do nemocnice ani nedôjde. S pacientmi prichádzajú aj ich príbuzní, ktorí sa počas choroby o nich starajú. Od personálu dostanú trochu kukuričnej múky a na nemocničnom dvore varia na otvorených ohniskách kukuričnú kašu. Vodu pre celý areál zabezpečuje jedna studňa a solárna pumpa. Pri studni je celý deň čulý ruch, lebo okrem naberania vody je to jediné miesto, kde sa dá umyť riad a či vyprať bielizeň.
Riaditeľ Benjamin
Nemocnicu v Marial Lou vedie mladý sudánsky lekár Benjamin (34). Jeho životný príbeh je veľmi zaujímavý. Vojenský líder Juhu John Garang vedel, že keď sa skončí občianska vojna medzi severom a juhom Sudánu (trvala od roku 1983 celých 22 rokov), krajina bude potrebovať vzdelaných ľudí. Uzavrel preto dohodu s kubánskym vodcom Fidelom Castrom a poslal 605 detí na Kubu, aby tam získali vzdelanie. Bol medzi nimi aj osemročný Benjamin, ktorý tam po absolvovaní základnej a strednej škole vyštudoval medicínu. Po skončení štúdií uvažoval o tom, že sa vráti do Sudánu, kde však ešte stále zúrila vojna, v ktorej viacerí jeho kolegovia prišli o život. Benjamín sa najskôr dostal do Kanady. Do Sudánu sa vrátil v roku 2005 po skončení vojny. „Tu je moje miesto. Bol som poslaný, aby som vyštudoval a potom sa vrátil späť pomáhať svojim ľuďom. To je moja misia,“ hovorí Benjamin s hrdosťou. Mnohí obyvatelia Sudánu, ktorí pred vojnou ušli do zahraničia a uchytili sa tam, sa už domov do extrémne jednoduchých podmienok nevrátili. Aj jeho rodičia a súrodenci ostali v Kanade. Benjamin svojou skromnosťou, trpezlivosťou a prítomnosťou v Marial Lou svedčí o tom, že v južnom Sudáne sú ľudia, ktorým záleží na rozvoji ich krajiny.
Benjamin vedie medzinárodný tím zložený zo zdravotníkov z viacerých krajín. Pracujú tam štyria lekári (traja z nich sú zo Slovenska a do nemocnice prichádzajú cez Vysokú školu zdravotníctva a sociálnej práce sv. Alžbety v Bratislave), jedna laborantka z Kene, lekárnička z Talianska a manažérka z Ugandy. Nemocničný tím dopĺňajú zdravotní bratia zo Sudánu, vyškolení často len minimálne.
Potreby a budúcnosť nemocnice
Zdravotnícke zariadenie funguje v extrémnych podmienkach už 12 rokov. Na to, aby sa udržala funkčnosť nemocnice, treba zainvestovať do opravy súčasných oddelení a ubytovacích priestorov, elektrických rozvodov, postaviť novú budovu na vykonávanie chirurgických operácií a nové lôžkové oddelenie pre detských pacientov. Z prostriedkov Dobrej noviny sme už v tomto roku prispeli na obnovu elektrického systému a náhradnú pumpu na vodu, chladničku na lieky a postavenie administratívnej budovy nemocnice z trvácnych materiálov.
Ďalšou urgentnou potrebou je operačná sála a jednoduchá práčovňa, ktorú by tvorili vyvýšené väčšie umývadlá a priestor na sušenie nemocničnej bielizne, aby bolo možné zachovať aspoň základné hygienické pravidlá.
Stavebné práce v južnom Sudáne nie sú vôbec jednoduché. Nejestvujú tam stavebné firmy, inžinieri, nedá sa získať stavebný materiál. Vybavenie nemocnice, ale aj cement, náradie a robotníkov treba doviezť z Ugandy. Cesty sú prejazdné iba v období sucha a cena za jedno naložené dvadsaťtonové nákladné auto je 2 500 €. Rakúski odborníci tam spolupracujú s ugandskou stavebnou firmou a uvažujú o pálení vlastných tehál a škridiel na pokrytie striech nemocničných budov. Doterajšie riešenia totiž nevyhovujú – pod plechovými strechami je neuveriteľne teplo a tie z trávy treba zas veľmi často meniť.
Vaša pomoc je rozhodujúca
Nemocnica v Marial Lou je v súčasnosti jedinou dobrou nemocnicou vo federálnom štáte Warrap, ktorý sa rozprestiera na území veľkom ako dve tretiny Slovenska a žije v ňom asi milión obyvateľov. „Je pre nás veľmi dôležité, aby nemocnica mohla fungovať ďalej, lebo slúži pre ľudí zo širokého okolia. Prosím, pomôžte nám postaviť novú operačnú miestnosť a zrekonštruovať jednotlivé oddelenia. Vaša pomoc je pre nás rozhodujúca,“ hovorí Lina Sala, riaditeľka neziskovej organizácie Archangelo Ali Association, pod ktorú patrí aj nemocnica v Marial Lou. Veríme, že aj s pomocou Dobrej noviny bude nemocnica v Marial Lou fungovať aj naďalej a stane sa ďalším miestom na mape Sudánu, kde Slovensko účinne a dlhodobo pomáha.
Text a snímky: Marián a Zuzana Čaučíkovci
RSS