Dobrá novina

Pondelok a utorok, 8. a 9. marca 2010, Košice. Ta v Košicoch sme začaľi na škoľe skoro ráno o dzešátej. Dzeci bulo veľo až sme ostaľi calí prekvapeni. V pondzelok sme buli na škoľe Ľudovita Fullu na Furči. Tam dzeci ľubia krešlic, ta Abdimu aj Evelyn še sceli podzekovac ta im nakrešlili šumne obrazky a zašpivali šumnu pesničku. Po obedze sme še vybrali do mesta kus pokukac krasy. Vydrapali sme še na vežu domu svatej Alžbety, to vam bulo schodikov, až sto šeidzešat. A viter nas tam poriadne ofukal z každej strany. Potom žeby nebulo malo tej krasy, ta me še išli kuknuc na Lunik Dzevec. Šicke me ostali prekvapeni – i oni i my. Voni nechapali, že tote dvojo ešce čarnejšie jak domaci a navštevnici nechapali totu dobrotu ktoru maju, že do školy dzeci chodzic možu a nesceju a v slume sceju a nemožu. Večer sme zakončili slovenskyma dobrotami, co nam šikovne ženy pripravili. Okoštovali me lokši, pirohy, šuľance, medovniky a všeľijake ine dobroty. Aľe najvecej nas prekvapil toten had, co jedni tam chovaju. Navštevnici hada veľo raz už vidzeli aľe nigdaj ľen tak netrimaľi. Ešče še nam pačilo, že do chyži še teľo veľo dzeci a dobrych ludzi zmesci aj začatkom tyždňa, ked na druhy dzeň do roboty a školy treba isc. Na druhy dzeň sme mali tyž dobru šaľku, doobeda sme buli na gymnaziju M. R. Štefanika, dze jeden chlapec okoštoval sušenu rybku Omena a vypatralo, že šmakovalo. Stretli me tam aj jedno dzivče z Konga. Poobedze sme buli v eRku dze dzeci krešlili s paľcami a vyrabaľi šumne masajske kružky. Take sme buli šicke dobite, ani by sce neverili a šumny dzeň bul za nami. A dzekujeme Bohu za tote prekrasne chviľe