Dobré správy z Kene. To bola téma 14. ročníka Dobrej noviny, do ktorého práve vstupujeme. Avšak práve koniec roka 2007 a rok 2008 bol pre Keňu, ktorá je jednou z ťažiskových krajín Dobrej noviny, veľmi náročný. Prezidentské a parlamentné voľby na prelome uplynulých rokov so sebou priniesli vlnu nepochopiteľného a neočakávaného násilia. Najviac pritom trpeli tí najzraniteľnejší a najnevinnejší: deti, matky a ženy, starí a chorí ľudia, ľudia so zdravotným postihnutím. Obratom na lepšie sa stal moment
podpísania mierovej dohody medzi opozičnými partnermi v novozvolenej vláde a ich spoločný sľub stabilizovať situáciu v krajine.
Naša anketa približuje, ako vnímali končiaci sa rok 2008 niektorí projektoví partneri Dobrej noviny.
Anketa
OTÁZKY:
1. Čo bolo pre vás tento rok najlepšou správou v Keni?
2. Ktorá správa vás, naopak, najviac zarmútila?
3. Akú správu posielate slovenským koledníkom a dobrodincom Dobrej noviny?
—————————————-
Sr. Catherine OworMungu, koordinátorka Centra Jána Pavla II. pre postihnuté deti v Lokichare,
Keňa:
1. Najlepšou správou pre mňa je pozitívna snaha Keňanov o znovuvybudovanie mieru.
2. Najviac ma mrzí, že povolebné násilie veľmi negatívne ovplyvnilo ekonomiku krajiny a tiež, že tisícky rodín museli opustiť svoje domovy.
3. Slovenským deťom by som chcela odkázať, aby vždy považovali etnickú či rasovú rôznorodosť za zdroj vzájomného obohatenia a nie za prostriedok na rozdelenie. Nech sa usilujú aj prostredníctvom médií brániť utláčaných a odsudzovať každú formu rasových nepokojov, ktoré vedú k dlhodobému
rozdeleniu a nevraživosti.
Br. Peter Kombe, riaditeľ Strednej chlapčenskej školy a Centra záchrany detí v Nyeri, Keňa:
1. Teší ma, že aj vďaka úsiliu vyslancov pokoja, akým bol bývalý generálny tajomník OSN Kofi Annan, sa podarilo po voľbách obnoviť pokoj, stabilitu a harmóniu v Keni. Rôzne skupiny ľudí pozdvihli svoj hlas proti brutalite páchanej na nevinných ľudských bytostiach. Som rád, že aj eRko a jeho partneri sa zapojili do podpory mierových iniciatív v Keni a ponúkli svoju pomoc.
2. Na začiatku roka 2008 sa v Keni rozmohlo politicky podmienené násilie, no prerástlo do nezmyselnej nenávisti susedných kmeňov. Prejavilo sa to predovšetkým medzi kmeňmi Luo a Kikuju, keďže prezidentskí rivali boli ich príslušníkmi. Mnohí Keňania, napríklad príslušníci kmeňa Kikuju museli opustiť svoje domovy v provincii Rift Valley, ba mnohí dokonca prišli o život.
3. Veľmi si cením iniciatívu Dobrej noviny, ktorou slovenskí koledníci aktívne pomáhajú, aby aj chudobné deti v Afrike mohli premeniť svoje sny na skutočnosť. Úsilie vložené do Dobrej noviny opäť prináša úsmev na detské tváre, ktoré by inak zostali poznačené krajnou chudobou.
Sr. Genericah, Uzima Wa Watoto, Keňa:
1. Myslím si, že mnohí Keňania považujú v tomto roku za dobrú správu podpísanie mierovej dohody medzi vládou a opozíciou. K tomuto kroku prišlo práve v čase, keď na celú krajinu dopadala ťarcha krvavých zrážok medzi obyvateľmi – to mnohých pripravilo o všetok majetok, no čo je najsmutnejšie, v mnohých prípadoch aj o život.
2. Povolebné násilie v Keni prinieslo so sebou množstvo utrpenia do životov najzraniteľnejších: žien a detí. Bolo veľmi smutné vidieť, ako sa matky so svojimi malými deťmi uchyľujú pred násilím do utečeneckým táborov po strate všetkého, čo vlastnili.
3. Veľmi si vážime odhodlanie slovenských detí a všetko úsilie, ktoré vynakladajú s cieľom pomôcť africkým deťom. Nech z vás vyrastú pravé Božie deti!
Sr. Angeline Simatei, koordinátorka Centra pre postihnuté deti v Kitale, Keňa:
1. Najlepšou správou je pre mňa podpísanie mierovej dohody medzi politickými stranami po voľbách na začiatku roka. Vo vláde sa vytvorila koalícia a jej prvým cieľom bolo zastavenie ďalšieho násilia a pomoc vysídlencom z utečeneckých táborov, aby sa mohli vrátiť do svojich domovov.
2. Najťažšie pre mňa tento rok bolo, že mnohí ľudia museli doslova utiecť zo svojich domovov. Chorí a postihnutí obyvatelia zostali ponechaní napospas svojmu osudu v podpaľovaných obydliach. O život ich pripravil oheň, násilie či hlad. Bolo smutné vidieť, ako rodičia postihnutých detí v tom všeobecnom chaose vnímali svoje deti skôr ako bremeno než požehnanie. Aj v prípadoch, že sa postihnutí ľudia dostali do utečeneckých táborov, pri distribúcii stravy či ošatenia sa na nich často zabúdalo.
3. Chcem sa slovenským deťom v prvom rade poďakovať, že sa už vo svojom veku zapájajú do takých ušľachtilých aktivít, ako je Dobrá novina. Ich úsilie sprístupňuje vzdelanie a zdravotnícku starostlivosť aj deťom s postihnuím, ktoré sú v africkej kultúre často na okraji spoločnosti. Vďaka vašej podpore mnohí ľudia zmenili svoj postoj k ľuďom s telesným či psychickým znevýhodnením.
Pripravila HANA MAŤOVÁ.
RSS