Tu si môžete stiahnuť celé noviny vo formáte PDF  >>> DNDN 16. ročníka <<<

Milí koledníci, voda je s naším životom tak úzko spojená, že ju berieme mnoho ráz ako úplnú samozrejmosť. Ráno vstaneme, urobíme niekoľko krokov, pohneme vodovodnou batériou a voda tečie. Môžeme sa umyť. Opäť spravíme pár krokov a naberieme si vodu na ranný čaj alebo kávu. Z našich vodovodných kohútikov voda tečie takmer neobmedzene bez akejkoľvek námahy. To, že máme prístup k pitnej vode na vysokej úrovni, je veľmi dobré. Málokedy si však uvedomujeme jej obrovskú vzácnosť. Keď som navštívil jednoduchý príbytok svojho kenského priateľa Herberta v Nairobi, až tam som naplno precítil, že voda, a hlavne čistá pitná voda, nie je vôbec niečím bežným. Na to, aby sa mohol umyť, či uvariť čaj, musel spraviť omnoho viac krokov. Ani on, tak ako väčšina domácností v rozvojových krajinách, nemal vodovod, ale chodil po vodu s dvoma dvadsaťlitrovými bandaskami. Hovoril, že si s tým bohato vystačí na deň, dva a niekedy i viac. Ťažšie to bolo v období veľkého sucha, keď boli dodávky vody len raz či dva razy do týždňa. Vtedy museli celé rodiny vydržať sedem dní s dvadsiatimi či štyridsiatimi litrami vody. Tých štyridsať litrov by som ja veselo minul na jedno päťminútové sprchovanie. Veď len na jedno spláchnutie sa na Slovensku minie 6 až 9 litrov vody. U nás spotrebuje denne jedna osoba 90 až 120 litrov vody. A v niektorých krajinách je to ešte omnoho viac. Boh stvoril pre nás Zem a zveril nám ju do správy. Pokúsme sa teda pri príprave na tohtoročnú Dobrú novinu, všímať si aj to, ako sa správame k vode, prírode či veciam okolo nás. Možno by stačilo spotrebovať menej a žiť jednoduchšie. Azda aj to nám pomôže objavovať pravé poklady. Tak ako traja mudrci od východu – nenašli Ježiša v pohodlí a bohatstve, ale v skromnosti a chudobe.
JÁN GRENČÍK