21. marca 2009 o 16.30 hod sa Svätý Otec stretol s mladými
na Štadióne kokosovníkov v hlavnom meste Angoly v Luande. Pri tejto
príležitosti sa im prihovoril slovami:
„Drahí priatelia!

prišli ste vo veľkom počte, ako reprezentanti mnohých ďalších, ktorí sú s
vami duchovne spojení, na stretnutie s nástupcom sv. Petra a spoločne so
mnou vyznať pred všetkými radosť z viery v Ježiša Krista a obnoviť úsilie
byť jeho učeníkmi v tomto čase. To isté stretnutie sa odohralo v tomto
meste 7. júla 1992 s milovaným pápežom Jánom Pavlom II. S trochu
rozličnými rysmi tváre, ale s tou istou láskou v srdci, hľa pred vami
súčasný nástupca sv. Petra, ktorý vás všetkých objíma v Ježišovi Kristovi,
ktorý „je ten istý včera, dnes a naveky“ (Hebr 13,8).

V prvom rade sa chcem poďakovať za slávnosť, ktorú mi robíte, za túto
slávnosť ktorou ste vy, za vašu prítomnosť a vašu radosť. Obraciam sa so
srdečným pozdravom na ctihodných bratov v biskupskej a kňazskej službe a
na vašich animátorov. Zo srdca ďakujem a pozdravujem všetkých, ktorí
pripravili toto stretnutie, zvlášť biskupskú komisiu pre mládež a
povolania so svojím predsedom Mons. Kanda Almeida, ktorému ďakujem za
srdečné privítacie slová. Pozdravujem všetkých mladých, katolíkov i mládež
iného vierovyznania na ceste hľadania odpovede na svoje problémy o ktorých
istotne hovorili vaši reprezentanti, ktorých slová som si s
uznaním(vďačnosťou) vypočul. Vzájomné objatie, ktoré sme si vymenili,
prirodzene patrí vám všetkým.

Stretnúť sa s mladými ľuďmi je príjemné pre všetkých! Oni majú často mnohé
ťažkosti, ale nosia v sebe veľkú nádej a veľké nadšenie a pevnú vôľu vždy
začať odznova. Moji mladí priatelia, uchovávajte si v sebe samých
dynamickú silu, ktorá smeruje do budúcnosti. Pozývam vás pozerať sa na ňu
pohľadom apoštola Jána: «Videl som nové nebo a novú zem (…) a videl som
ako z neba od Boha zostupuje sväté mesto, nový Jeruzalem, vystrojené ako
nevesta, ozdobená pre svojho ženícha. A počul som mohutný hlas od trónu
hovoriť: “Hľa, Boží stánok je medzi ľuďmi“» (Zjv 21, 1-3). Milí priatelia,
Boh robí veci odlišne. Počínajúc pokojnou intímnosťou medzi Bohom a prvým
párom v záhrade Eden, prechádzajúc cez Božiu slávu, ktorá vyžarovala v
stánku stretnutia uprostred izraelského ľudu, ktorý prechádzal púšťou, až
k inkarnácii Božieho Syna, ktorý sa nerozlučným spôsobom zjednotil s
človekom v Ježišovi Kristovi. Ten istý Ježiš znova začne prechod ľudskou
púšťou prekonajúc smrť a dôjduc až k zmŕtvychvstaniu tiahnuc so sebou k
Bohu celé ľudstvo. Dnes sa Ježiš viac nenachádza ohraničený nejakým
konkrétnym miestom, alebo časom, ale jeho Duch, Duch Svätý prýšti z neho a
vstupuje do našich sŕdc zjednocujúc nás tak s Ježišom samým a cez neho s
Otcom s Bohom jedným a zároveň trojjediným.

Áno moji milí priatelia! Boh robí rozdiely. Ba viac! Nás robí rozdielnych,
robí nás nových. Také je prisľúbenie, ktoré nám dal on sám: «Hľa všetko
robím nové» (Zjv 21,5) A je to pravda! Hovorí nám o tom svätý apoštol
Pavol: «Kto je teda v Kristovi, je novým stvorením. Staré sa pominulo a
nastalo nové. Ale toto všetko je od Boha, ktorý nás skrze Krista zmieril»
(2 Kor 5, 17-18). Vstúpiac do neba a tak vstúpiac do večnosti, Ježiš
Kristus sa stal Pánom pre všetky časy. A tak sa môže stať našim
spoločníkom v prítomnosti, prinášajúc knihu našich dní vo svojej ruke. V
nej drží pevne minulosť so zdrojmi a základom nášho bytia, v nej žiarlivo
chráni budúcnosť, nechajúc nás vytušiť najkrajší úsvit celého nášho
života, ktorý z nej vyžaruje, čo je vzkriesenie v Bohu. Budúcnosťou nového
ľudstva je Boh; vlastnou skutočnou predzvesť tohto je Cirkev. Keď budete
mať možnosť čítajte s pozornosťou históriu: môžete si uvedomiť, že Cirkev
v priebehu stáročí nestarne, ba naopak stáva sa vždy mladšou, pretože
kráča smerom k Pánovi, približujúc sa každý deň viac k prameňu z ktorého
vyviera mladosť, obnova a životná sila.

Priatelia, ktorí ma počúvate, budúcnosť je Boh. Ako sme boli počuli, On
«zotrie im z očí každú slzu a už nebude smrti ani žiaľu; ani náreku už
nebude, ani bolesti viac nebude, lebo prvé sa pominulo» (Zjv 21,4).
Medzitým tu vidím prítomných niektorých mladých z Angoly zmrzačených
dôsledkom vojny a mín, myslím na nespočetné množstvo sĺz, ktoré mnohí z
vás preliali za stratou blízkych a nie je ťažké predstaviť si šedé mračná,
ktoré zatieňujú nebo vašich najkrajších snov…Čítam vo vašich srdciach
pochybnosti s ktorými sa na mňa obraciate: «Toto je to čo máme. To o čom
nám hovoríš ty nie je viditeľné! Prisľúbenie má Božiu záruku – a my vám
veríme – ale Boh kedy povstane na obnovenie všetkých vecí?». Ježišova
odpoveď je tá istá, akú dal svojim učeníkom: «Nech sa vám srdce
nevzrušuje! Veríte v Boha verte aj vo mňa. V dome môjho Otca je mnoho
príbytkov. Keby to tak nebolo, bol by som vám povedal, že vám idem
pripraviť miesto?!» (Jn 14, 1-2). Ale vy drahá mládež, naliehate:
«Súhlasíme! Ale kedy sa to stane?» Na podobnú otázku apoštolov Ježiš
odpovedal: «Vám neprislúcha poznať časy alebo chvíle, ktoré Otec určil
svojou mocou, ale keď zostúpi na vás Svätý Duch dostanete silu a budete mi
svedkami (…) až po samý kraj zeme» (Sk 1, 7-8). Pozrite, Ježiš nás
nenechá bez odpovede; hovorí nám jasne jednu vec: obnova začína vo vnútri,
dostanete silu z hora. Dynamická sila pre budúcnosť sa nachádza vo vašom
vnútri.”
Nachádza sa vo vnútri…ale ako? Ako je ukrytý život v semienku: tak to
vysvetlil Ježiš v jednom kritickom okamihu svojho poslania. Jeho poslanie
sa začalo s veľkým nadšením dokiaľ ľud videl uzdravovať chorých, vyháňať
diablov, ohlasovať evanjelium; ale inak svet išiel ďalej ako prv: Rimania
stále vládli, život zostával stále ťažký, napriek týmto znakom a pekným
slovám. A entuziazmus pomaly opadával až do bodu kedy niektorí učeníci
opustili Majstra (por. Jn 6,66), ktorý síce kázal, ale nemenil svet. A
všetci sa pýtali: Akú skutočnú hodnotu má táto zvesť?. Čo nám prinesie
tento prorok Boží? A tak Ježiš hovoril o rozsievačovi, ktorý rozsieva
semeno na poli sveta a vysvetlil, že to semeno je jeho Slovo (Mk 4,3-20),
uskutočnené uzdravenia sú naozaj malou vecou ak ich porovnáte s enormnou
núdzou a „macas“ ťažkosťami každého dňa. A predsa v semienku je prítomná
budúcnosť, pretože semeno nosí v sebe chlieb zajtrajška, život zajtrajška.
Semeno sa zdá akoby ničím, ale je prítomnosť budúcna to je prísľub prítomný
už dnes; keď padne do dobrej pôdy prinesie tridsať, šesťdesiat až
stonásobne viac.
Priatelia moji vy ste od Boha zasiate semeno do pôdy; ono nesie v srdci
silu z hora, silu Ducha Svätého. Predsa len od prisľúbenia života k úrode,
je jediná možná cesta a to ponúknuť život pre lásku a zomrieť z lásky.
Povedal to sám Ježiš:«Ak pšeničné zrno nepadne do zeme a neodumrie, ostane
samo. Ale ak odumrie, prinesie veľkú úrodu. Kto miluje svoj život stratí
ho, a kto svoj život nenávidí na tomto svete zachráni si ho pre večný
život» (por. Jn 12, 24-25). Tak to povedal Ježiš a tak to aj spravil: jeho
ukrižovanie sa zdá totálnou porážkou, ale nie je ňou! Ježiš oživený
silou«večného Ducha sám seba priniesol Bohu na obetu bez poškvrny» (Hebr
9,14). A týmto spôsobom padol akoby do zeme a mohol priniesť úrodu v
každom čase a počas všetkých vekov. A uprostred vás sa nachádza nový
chlieb, chlieb budúceho života, Najsvätejšia Eucharistia, ktorá nás sýti a
je príčinou rozkvetu trojičného života v srdciach ľudí.

Mladí priatelia semeno obdarené tým istým večným Duchom, sa rozvíja vo
vrúcnom objatí Eucharistie, v ktorej sa realizuje Pánov testament. On sa
dáva nám a my odpovedáme darujúc sa druhým pre jeho lásku. Toto je cesta
života, ale bude možné ju prejsť len za jednej podmienky a to stáleho
dialógu s Pánom a skutočného dialógu medzi vami. Prevládajúce sociálne
zázemie vám nepomáha žiť Ježišove slová a ani darovaniu seba samých ku
ktorému On vás pozýva podľa plánu Otca. Milí priatelia, sila sa nachádza
vo vašom vnútri, tak ako bola v Ježišovi, ktorý hovoril: «Otec, ktorý
ostáva vo mne , koná svoje skutky. (…) Aj ten, kto verí vo mňa, bude
konať skutky, aké ja konám, ba bude konať ešte väčšie, lebo ja idem k
Otcovi» (Jn 14, 10.12). A preto nemajte strach urobiť definitívne
rozhodnutia. Ušľachtilosť vám nechýba – viem to! Ale zoči-voči riziku
zobrať na seba záväzok na celý život, či už v manželstve, alebo v
osobitnom zasvätení sa Pánovi, pociťujete strach: «Svet je v neustálom
pohybe a život je plný možností. Budem môcť v tomto období môjho života
ignorujúc nepredvídateľnosti ktoré mi ona uschovala? Nestane sa, že týmto
mojim definitívnym rozhodnutím sa zahrávam so svojou slobodou a sám si
zviažem ruky?». Toto sú pochybnosti, ktoré vás napadajú a súčasná
individualistická a hedonistická kultúra to vyhrocuje. Ale keď sa mladý
človek nerozhodne, dostáva sa do rizika, že zostane večným dieťaťom.

Hovorím vám : Majte odvahu! Osmeľte sa k definitívnym rozhodnutiam,
pretože v skutočnosti tieto sú jediné, ktoré neničia slobodu, ale jej
udávajú správny smer, umožňujúc jej napredovať a tak dosiahnuť niečo veľké
v živote. Niet pochybností o tom, že život má cenu iba ak máte odvahu k
dobrodružstvu, dôveru, že Pán vás nikdy neponechá samých. Angolská mládež,
urob slobodným vo svojom vnútri Ducha Svätého, silu z hora! S dôverou v
túto silu, ako Ježiš, riskni tento skok akoby sme povedali v niečo
definitívne a tak ponúkni možnosť životu! Tak sa začnú tvoriť medzi vami
ostrovy, oázy a potom veľké územia kresťanskej kultúry, v ktorých sa stane
viditeľnou to «sväté mesto, ktoré zostupuje z neba od Boha vystrojené ako
nevesta, ozdobená pre svojho ženícha». Toto je život, pre ktorý sa oplatí
žiť a ktorý vám z celého želám. Nech žije angolská mládež!

TK KBS, RV rt; pz
Angola (22. marca, RV)