Predkladateľ projektu:
Predkladateľom projekto je páter Kizito Sesana a ním založené spoločenstvo Koinonia.

Východisková situácia / situácia v projekte:

História slumu Kibera
Slum Kibera je najväčšie neformálne osídlenie v Keni. Posledné štatistiky uvádzajú, že tu žije približne 1 milión ľudí. Slum bol založený v roku 1920 ako usadlosť nubijských vojakov na vŕšku pri Nairobi. Pozemky boli darované vojakom ako odmena za ich služby v prvej svetovej vojne a britská koloniálna vláda ich nechala neformálne rásť.
Po získaní nezávislosti v roku 1963 vláda vyhlásila viaceré časti Kibery za nelegálne vlastnené. V sedemdesiatych rokoch majitelia pozemkov tiež prenajali svoje vlastníctvo oveľa väčšiemu počtu nájomníkov, ako to bolo legálne povolené. Keďže nájomníci, ktorí boli extrémne chudobní si nemohli dovoliť prenajať pozemky, ktoré boli „legálne“ podľa kenskej vlády, pristali na výhodnejšie podmienky prenajímateľov. Takto počet obyvateľov Kibery rástol napriek ich neoprávnenému pobytu tam.
V súčasnosti je Kibera kozmopolitným územím s obyvateľstvom pochádzajúcim z rôznych kútov Kene a susedných krajín. Tento multietnický charakter spojený s tribalizmom kenských politikov bol dôvodom menších etnických konfliktov v uplynulých 100 rokoch. Naposledy sa takéto konflikty prejavili po voľbách na prelome rokov 2007 – 2008.
V priebehu rokov vzrástol počet podporných skupín, ktoré poskytujú obyvateľom slumu Kibera pomoc a podporu v rôznych oblastiach, vrátane zdravotných služieb, budovania kanalizácie, obydlí, vzdelávania detí, mládeže i dospelých a ďalších oblastí rozvoja. Veľkosť populácie slumu Kibera sa odhaduje na 800 tisíc až milión osôb, z toho až 60% mládeže. Tiesnia sa na ploche 550 akrov.
Podstatná časť obyvateľov Kibery žije pod hranicou extrémnej chudoby. Zároveň im chýba základná infraštruktúra služieb (pitná voda, elektrina, cesty, kanalizácia atď.), nakoľko slumy sa považujú za nelegálne sídla. Chýbajúca kanalizácia a s tým spojené vysoké hygienické riziko spôsobuje závažné environmentálne a zdravotné problémy a často i epidemický výskyt infekčných ochorení. V prístupe ku vzdelaniu obyvateľstvo veľmi zaostáva a pre mnohé rodiny je z finančného hľadiska nedosiahnuteľné.
 
Rehabilitačné centrum pre postihnuté deti v Kibere, Karanja Village
Fyzioterapeutický rehabilitačný projekt sa vyvinul ako dôsledok mnohých prípadov fyzicky postihnutých detí, ktoré prišli do sociálneho centra zvaného Koinonia drop-in centre. Toto centrum je umiestnené v slume Kibera pozdĺž cesty Karanja road. Projekt funguje od marca 2008 a podarilo sa mu získať dosah na ľudí s najväčším postihom zo slumu Kibera. Prieskum ukazuje, že postihnutých ľudí v slume Kibera žije veľmi veľké množstvo.
Telesné postihnutie sa stále považuje za stigmu, nielen v Kibere ale aj celej Keni. Táto stigma postihnutia veľmi zhoršuje zložitú situáciu, v ktorej žijú postihnuté deti.
Postihnutie je súčasť ľudského života a deti s postihnutím sú v každej spoločnosti, kultúre a komunite po celom svete. Majú právo na to, aby ich okolie rešpektovalo a podporovalo aby dosiahli plné začlenenie a rovnoprávnosť v spoločnosti. Ale často, vzhľadom na  sociálne postoje a prostredie, v ktorom žijú, nie sú schopné uskutočňovať tieto svoje práva.
Potreby detí s postihom sú v podstate rovnaké ako potreby zdravých detí, no ich napĺňanie sa často odsúva na vedľajšiu koľaj práve kvôli predsudkom voči postihnutým ľuďom plynúcim z africkej kultúry a kvôli chudobe, v akej žijú ich opatrovatelia.
Deti s postihnutím v Kibere sú zriedka zahrnuté v rozvojových programoch, nechodia do školy. Niektoré dokonca nevychádzajú ani z príbytkov kvôli svojmu postihnutiu a postoju ľudí v komunite,  ktorí postihnutie chápu ako stigmu (znamenie hanby).  Najčastejšou príčinou telesných postihnutí sú dôsledky detskej obrny, tetanu a iných chorôb, ktoré deti dostali v prvých mesiacoch a rokoch života, ale rodičia ich nerozpoznali. Rodiny zvyčajne nevedia nič o očkovaniach alebo nemajú peniaze, aby platili za lieky pre deti.
Ako sa ukázalo v prvom roku realizácie projektu, deti s postihom sú veľmi zriedkavo začlenené do rozvojových projektov, vrátane vzdelávacích. V priebehu roku 2008, projekt poskytoval a poskytuje fyzioterapeutické služby viac ako 40 postihnutým deťom. Zároveň sa rozbehla spolupráca s miestnymi združeniami zaoberajúcimi sa postihnutou mládežou a deťmi, ktoré žijú v blízkosti slumu Kibera a v Nairobi. Spolupráca sa ukázala veľmi užitočnou v uvedených prípadoch.
Na začiatku (marec 2008) tvorilo cieľovú skupinu projektu 30 detí vo veku 0 až 16 rokov, ktoré mali telesný postih, spojený predovšetkým so zníženou motorikou končatín. V súčasnosti (september 2008) narástol počet detí profitujúcich z projektu na 41. Tendencia je stále narastajúca, dokonca roka by sa mal ustáliť na počte 60. Tieto deti využívajú služby centra formou fyzioterapeutických cvičení minimálne 1x týždenne.
Centrum zároveň poskytuje poradenské služby opatrovateľom detí formou pravidelných stretnutí, na ktorých sa učia správnej domácej starostlivosti o malých pacientov.
Centrum sa zároveň snaží propagovať a uplatňovať princípy, ktoré vedú k odstraňovaniu stigmatizácie postihnutých v africkej mentalite – snaží sa tak dosiahnuť, aby postihnuté deti neboli vylučované z rozvojových aktivít, ale mali plný prístup k ich obsahu (vzdelávanie a pod.)
Víziou Fyzioterapeuticého centra v Kibere je článok 23 Medzinárodnej konvencie práv detí, ktorý ustanovuje, že deti s postihnutím majú právo na špeciálnu starostlivosť, vzdelávanie a opateru. Spomínaný článok zároveň vymedzuje, že deti s postihnutím majú rovnaké právo na plné začlenenie do spoločnosti a na rovnosť príležitostí. 

 Cieľ projektu:
Hlavným cieľom projektu je zlepšiť kvalitu života telesne postihnutých detí v slume Kibera v Nairobi.

Špecifické ciele:
1. Personálne vybaviť rehabilitačné centrum a zakúpiť potrebné zariadenie
2. Poskytovať fyzioterapeutické služby najmenej 60 telesne postihnutým deťom vo veku 0-16 rokov z Kibery.
3. Poskytovať základné lieky a iné zdravotnícke pomôcky vo fyzioterapeutickom rehabilitačnom centre.
4. Zabezpečiť tréning pre opatrovateľov postihnutých detí v oblasti domácej fyzioterapie.
5. Umenšovať stigmu spojenú s postihnutiami cez vzdelávanie miestnej komunity.
 
Cieľová skupina projektu:
Priamou cieľovou skupinou projektu je 60 detí vo veku 0 a 16 rokov s telesným postihnutím a 50 opatrovateľov detí, nepriamou (zvyšovanie informovanosti) skupinou sú členovia komunity v Kibere okolo Karanja road 

Očakávané výstupy projektu:
• 60 deťom s postihnutiami sa budú poskytovať fyzioterapeutické služby
• Zabezpečenie špeciálnej zdravotníckej starostlivosti (napr. operácie) deťom s takouto potrebou
• 50 opatrovateľov sa bude vzdelávať a zúčastňovať tréningu na poskytovanie domácej starostlivosti o postihnuté deti
• Komunita v Kibere, najmä žijúca okolo Karanja road, bude informovaná o právach detí s postihnutiami

Spôsob fungovania projektu:
Fyzioterapeutické centrum bude fungovať na dennej báze cez pracovné dni a v prípade naliehavej potreby aj cez víkendy. V centre budú pracovať stáli pracovníci:
- 2 fyzioterapeuti
- 1 zdravotná sestra
- projektový koordinátor (čiastočný úväzok)

Deti budú zaregistrované v centre a spolu so svojimi opatrovateľmi dostanú termíny, kedy budú chodiť na rehabilitáciu podľa odporúčaní lekára, ktorý ich vyšetril.
Vybavenie centra bude zabezpečené podľa najčastejšieho druhu postihnutí medzi deťmi. Kvôli obmedzenému priestoru a finančným prostriedkom, jeden prístroj bude zdieľaný viacerými deťmi v rôznych časoch dňa, podľa pridelených hodín rehabilitácie. Väčšina prístrojov v centre ešte nie je zakúpená.
Deti trpiace bežnými chorobami, dostanú v centre i základnú zdravotnícku starostlivosť. Táto zdravotnícka starostlivosť bude poskytovaná postihnutým deťom, ktoré navštevujú rehabilitáciu v centre.
V určené dni budú prebiehať tréningy pre opatrovateľov, aby vedeli ako sa starať o postihnuté deti doma a tiež aby obhajovali práva postihnutých detí v ich dedinách.
V septembri 2008 sa centru podarilo získať malú dodávku, ktorá sa začala používať na odvoz detí do národného centra pre postihnuté deti v Kangeni area, ktoré poskytuje bezplatnú fyzioterapeutickú starostlivosť využívajúc špičkové fyzioterapeutické zariadenie.

Udržateľnosť  projektu zaisťujú nasledujúce faktory:

Úspešné projekty hlavných predkladateľov v minulosti
Komunita Koinonia začala s projektami, ktoré boli závislé na prostriedkoch donorov, avšak neskôr sa stali nezávislé a samofinancovateľné. Niektoré z nich dokonca generujú príjem. Cez tieto aktivity sesterských organizácií a projektov budú predkladatelia hľadať postupnú nezávislosť rehabilitačného programu.
Hlavnými donormi komunity Koinonia sú Amani (Taliansko), La Goccia (Taliansko), DKA Austria, Secour Catholique (Francúzsko), Caritas Spain (Španielsko).
Komunita Koinonia projektu poskytuje:
- pozemok, na ktorom centrum stojí
- koordinátora
- administratívny personál pre rehabilitačné centrum
Ochotná komunita
Komunita v dedine Karanja víta myšlienku podpory ich postihnutých detí. Komunita poskytla svoj čas, aby počúvala a prijala pomoc, čím láme stigmu spojenú s postihnutím, ktorá je veľmi silná v tejto komunite. Postupne sa očakáva väčšie zapojenie do projektu cez opatrovateľov detí a komunitu ako takú. Skúsenosť od marca 2008, kedy projekt začal fungovať, toto očakávanie potvrdzuje.
Dostupnosť zamestnancov
Kľúčoví zamestnanci projektu sú fyzioterapeuti, ktorí sa budú priamo starať o postihnuté deti v rehabilitačnom centre. Takíto odborníci sú v Keni k dispozícii, čo znamená, že je možné zabezpečiť kontinuitu v starostlivosti o postihnuté deti v centre počas celého roka.
Dostupnosť filantropov
Podobné projekty podporujú rôzne filantropické organizácie v Nairobi. Cez podporu takýchto organizácií budú priebežne zabezpečené ortopedické vybavenie a materiály.
Spolupráca s podobne zameranými organizáciami
Predpokladá sa spolupráca a budovanie siete so sesterskými organizáciami, spoločné strategické plánovanie, hľadanie ľudských zdrojov, rozvoja a pod. aby sa projekt stal samoudržateľným. Ako príklad sú to ľudské zdroje zabezpečené cez dobrovoľníkov, ktoré znížia bežné výdavky projektu.

Hodnotenie projektu

Projekt sa nachádza v slume Kibera, jednej z najchudobnejších častí Kene, ktorá bola navyše postihnutá povolebnými násilnosťami začiatkom 2008.
Keňa je jednou z ťažiskových krajín pôsobenia dobronovinových aktivít.
Postihnutí ľudia sú v africkej kultúre považovaní za negatívne stigmatizovaných. Projekt, ktorý je zameraný na ich podporu, je jedným z mála, ktoré sa na túto skupinu obyvateľstva orientujú.

Dobrá novina podporí v roku 2009 projekt celkovou finančnou čiastkou 8  900 EUR (268 121 Sk).