Ako skutočne poznáme veci okolo nás

Počas 17. ročníka Dobrej noviny sa chceme bližšie pozrieť na veci a ich príbeh. Reklama nám nahovára, že potrebujeme čoraz viac vecí, aby sme boli šťastnejší. Aká je tvoja skúsenosť? Médiá nám veľmi často ukazujú len hotový produkt a jeho zázračný účinok, no vôbec sa nezmieňujú o tom, ako produkt naozaj vznikol. Každá vec, ktorú si kúpime, bola vyrobená z materiálov, ktoré museli byť vyťažené a prevezené do obchodu. Každá vec má svoju životnosť a potom väčšinou skončí v koši. To je veľmi zjednodušená schéma príbehu vecí, ktorý má na každom svojom stupni dosah na život ľudí u nás i v zahraničí.

1. ŤAŽBA: Mobil zo zlata?
Tvoj mobilný telefón, ktorý váži okolo sto gramov, je vyrobený asi z 27 rôznych kovov. Medzi nimi je hliník, meď, kobalt, nikel, striebro a dokonca aj zlato. Vieš, koľko kilogramov banského odpadu vzniklo pri získaní 0,034 g zlata, ktoré je v tvojom mobile?
a) 100 kg banského odpadu
b) 50 kg banského odpadu
c) 20 kg banského odpadu
Rovnako je to pri výrobe počítačov a mp3 prehrávačov. Väčšina použitých kovov sa ťaží v rozvojových krajinách, kde robotníci (často i deti) pracujú v otrasných podmienkach.
2. VÝROBA: 12 hodín denne 7 dní v týždni
Možno si už videl zábery z čínskej továrne na výrobu odevov, kde pracujú mladí ľudia dlhé hodiny za veľmi nízku mzdu. Vedel si, že aj pevný disk v tvojom počítači vyrobili v podobných podmienkach? V Ázii nie je veľký rozdiel medzi podmienkami v odevnom a elektrotechnickom priemysle. Elektrotechnický priemysel má však imidž hi-tech, čistého prostredia. A pritom je situácia občas ešte horšia, lebo zamestnanci musia pracovať s rôznymi chemikáliami a ťažkými kovmi. Viac ako polovica pevných diskov značiek Dell, Acer, HP a Apple sa vyrobí v Thajsku. Ľudia tam pracujú 12 hodín denne. Zmeny sa menia vždy o siedmej. Hoci majú zamestnanci oficiálne nárok na jeden deň voľna za týždeň, prakticky ho nemajú, lebo musia robiť nadčasy. Pritom nezarobia ani toľko, aby dostatočne zabezpečili svoju rodinu. Firmy, ktoré produkujú počítačové komponenty, dávajú na výplaty pracovníkov len veľmi málo zo svojho obratu.
Vieš, koľko z tisíc eur hodnoty laptopu sa platí všetkým pracovníkom, ktorí na ňom pracujú vo veľmi náročných podmienkach?
a) 30 €
b) 100 €
c) 300 €
Pláca pre zamestnancov tvorí iba dve až tri percentá z ceny laptopu. Na jednom počítači a jeho komponentoch pracuje priemerne 58 subdodávateľských závodov.
3. DISTRIBÚCIA: Večera, ktorá precestovala pol sveta
Keď si kupuješ jedlo či nápoje, iba málokedy uvažuješ nad tým, odkiaľ pochádzajú. Je moje jablko z Ameriky, Španielska či Talianska? Vypestovali tieto paradajky v Mexiku alebo Portugalsku? Naše jedlo vždy precestovalo určitú vzdialenosť, aby prišlo až k nám. Ak by sme spomínané paradajky vypestovali v záhrade za domom, cestovali by iba niekoľko metrov. Ak boli vypestované v Mexiku, cestovali nie stovky, ale tisíce kilometrov.
Podľa výskumu Medzinárodného inštitútu pre životné prostredie a rozvoj v roku 2004 cestovalo jedlo v USA z farmy do predajne v priemere:
a) 2 000 km
b) 4 300 km
c) 8 240 km
V rámci Európy je to asi menej, ale určite aj naše potraviny precestujú obrovské vzdialenosti.
4. PREDAJ: Zázrak marketingu
Pitná voda tečie skoro vo všetkých slovenských domácnostiach. Zatiaľ čo v západnej Európe sa ľudia vracajú k vode z kohútika, v krajinách strednej a východnej Európy rýchlo stúpa spotreba balenej vody. Balené vody však za sebou zanechávajú ekologickú stopu v podobe výroby, prepravy a odpadu z plastových fliaš. To, že sa výrobcom podarilo presvedčiť zákazníkov aby si kupovali balenú vodu, ktorá je aj 300-násobne drahšia ako pitná voda z kohútika, možno považovať za jeden zo zázrakov marketingu. Napriek tomu spotrebitelia uverili, že balená voda je to pravé orechové.
Vieš, koľko litrov balenej vody kúpili Slováci v roku 2010?
a) 500,8 miliónov
b) 391,5 miliónov
c) 255,4 miliónov
Pri odhadovanej priemernej cene 0,5 EUR za liter vychádza, že sme na ňu minuli 195,75 miliónov eur, čo je takmer šesť miliárd korún. Ak bol vo fľaši zabalený priemerne liter vody, znamená to 391 500 000 plastových fliaš – a to je celkom slušná kopa odpadu.
5. ODPAD: Kopa, ktorú nevidíme
Množstvo odpadu sa každoročne zvyšuje. Odpad končí buď na skládkach, ktoré znehodnocujú krajinu a predstavujú dlhodobé riziko pre životné prostredie alebo v spaľovniach, kde sa problém odpadu „premení“ na ďalší problém – emisie a toxické látky vznikajúce pri spaľovaní. A nejde len o odpad, ktorý vyhadzujeme do našich kontajnerov. V roku 2008 pripadalo na kilogram odpadu, ktorý vyhodíme do kontajnera, 7,6 kg odpadu, ktorý vznikol pri jeho výrobe vo fabrikách. Napríklad skrytý odpad vyprodukovaný pri výrobe kávovaru je 298 kg a pri výrobe počítača až 1 500 kg. Tento odpad pritom nemusí vôbec vzniknúť – stačí, keď sa začneme pýtať: Skutočne to potrebujem? Nedá sa to ešte využiť? Neposlúži to niekomu inému?
Vieš, koľko odpadu vyprodukuje priemerne jeden obyvateľ Slovenska za rok?
a) 223 kg
b) 331 kg
c) 552 kg

zdroje: makeitfair.org; priateliazeme.sk/spz/ekolisty; oxfam.org; aquasana-zdravavoda.sk; zivica.sk Snímky: archív Dobrej noviny

ČO MÔŽEME ROBIŤ: Uprednostnime dobrovoľnú skromnosť Nároky na životný štandard sa neustále zvyšujú. Vlastný počítač už má každá rodina a mobil skoro každé dieťa. Každú sezónu sa menia módne trendy a spolu s nimi obmieňame svoj šatník. Je naozaj nevyhnutné, aby sme stále niečo nakupovali? Naozaj nemáme na Slovensku dostatočne zdravú pitnú vodu z vodovodu a musíme si denne kupovať vodu porovnateľnej kvality v plastových fľašiach? Musíme mať bežne na stole tropické ovocie? Nemusíme. Závisí to len a len od nás. Pokúsme sa aspoň týždeň žiť skromnejšie. Možno zistíme, že sa nám nič zlé nestalo a práve naopak, máme viac času na seba a svojich blízkych. Skúsme uprednostniť skôr bohatstvo a hojnosť vo svojich srdciach ako veci vo svojich nákupných taškách.

Správne odpovede: 1a; 2a; 3c; 4b; 5b