Nad čím premýšľate, keď sa rozhodujete o kúpe nejakého výrobku? Pri potravinách sa mnohí pozerajú na ich zloženie a najmä či neobsahujú glutamany, stabilizátory a emulgátory. Pri oblečení je rozhodujúca kvalita. Mnohým tiež záleží na tom, aby bol výrobok dostatočne ekologický. No a, pravdaže, nemalú úlohu zohráva cena. Kto však premýšľa, odkiaľ a akým spôsobom k nám pekné tričko či supermoderné nohavice prišli?

Napríklad obľúbené rifle, ktoré sú súčasťou azda každého šatníka. Keby sme sa pozreli na ich putovanie, vyzeralo by približne takto: V Indii či Uzbekistane sa na obrovských plantážach pestuje a zbiera bavlna. Tá sa dovezie do Turecka, kde sa z nej na stroji dovezenom z Tai­wanu tká džínsovina. V Tunise sa látka farbí farbami z Poľska a v Bulharsku sa zmäkčuje. Napokon sa dostane na Filipíny, kde sa z nej šijú džínsy podľa modelov poslaných z Rakúska, pričom sa používajú nite a gombíky pochádzajúce z Talianska. V Grécku sa ušité džínsy pieskujú, aby dosiahli efekt ošúchanosti. Takéto putovanie meria približne 56-tisíc kilometrov a ne­mu­sí to byť ešte koniec. Vo viacerých európskych krajinách sa obno­sené šatstvo zbie­ra  do kontajnerov, ktoré sa prevážajú do Holandska a odtiaľ loďou do Senegalu, kde sa opäť predávajú.

Čo môže byť za tým
Na prvý pohľad zaujímavý a možno trochu nadsadený osud obyčajných riflí, pozrime sa však na druhú stranu mince. Na bavlníkových plantážach pracujú často deti, ktoré sa tak stávajú novodobými otrokmi. Za nízku mzdu musia tvrdo pracovať, a preto nemôžu chodiť do školy, čo znižuje ich šancu na lepší život v budúcnosti. Jedným z najväčších vývozcov bavlny je Uzbekistan, kde sa počet detí pracujúcich na plantážach odhaduje až na dva milióny.
Svoju daň si vyžaduje aj štýlový vyšúchaný vzhľad. Dosahuje sa tzv. pieskovaním, ktoré sa pôvodne využívalo v ťažkom priemysle. Pri tejto metóde sa používa veľké množstvo oxidu kremičitého, ktorého vdychovanie je veľmi škodlivé. Keďže v niektorých krajinách, napríklad v Bangladéši a Turecku, sa pieskovanie robí manuálne, robotníkom to spôsobuje vážne prob­lémy s pľúcami.
No a svoje dôsledky má aj to, že si napokon obnosené džínsy kúpia za pár frankov Senegalčania, pretože lacné dovezené výrobky z druhej ruky ničia ich vlastný textilný priemysel.

Nie je to jedno
Svet priemyslu a obchodu je omnoho zložitejší, ako ho vnímame v každodennom živote, a niekedy sa vo vlastnom vnútri vyhovárame, že nemáme čas, energiu ani peniaze premýšľať nad každým výrobkom, ktorý kupujeme. Koľko času však venujeme tomu, aby sme našli tú najlepšiu akciovú cenu, aby sme sa zaregistrovali do klubu toho ktorého obchodu a získali jeho kartu zliav, aby sme zistili, či výrobok neškodí zdraviu, či je recy­klovateľný alebo či je bio? Kevin Thomas z kanadskej organizácie Maquila Solidarity Network hovorí o hroziacom nebezpečenstve, že sa ako konzumenti budeme postupne zameriavať viac na to, či je výro­bok šetrný k prírode, ako na to, či je „šetrný“ k tým, ktorí ho vy­tvorili. Napríklad detská práca sa využí­va aj pri pestovaní organickej bavlny a jej obludnosť sa tým vôbec nezmenšuje.

Premýšľajme a buďme aktívni
To, že sú niektoré výrobky také lacné, hoci k nám prišli z opačného konca sveta, nie je teda iba tak. Za nízkou cenou sa môžu skrývať neľudské podmienky. Rozprávať by o tom mohli ženy pracujúce v latinskoamerických maquilách, výrobných farbikách, kde pracujú pod veľkým tlakom, v náročných podmienkach a bez sociálnych istôt. Pre mnohé z nich je to jediná možnosť príjmu, preto nemajú odvahu žiadať zlepšenie pracovných podmienok. Znášajú radšej to, že im zamestnávateľ vyhradí, koľko minút môžu byť na toalete, či kontroluje ich menštruačný cyklus, a v prípade, že je žena tehotná, ju okamžite prepustí.
Organizácie na ochranu spotrebiteľov robia preto pri veľkých koncernoch testy etiky, v ktorých skúmajú, či poskytujú svojim zamestnancom dostatočné sociálne istoty.
Čo teda máme robiť my, ako spotrebitelia? Skepticizmus iste nepomôže. Môžeme sa však pýtať na pôvod výrobkov, ktoré kupujeme, a keďže v obchode pravdepodobne nedostaneme odpoveď, skús­me pátrať ďalej. Mnohí trávia množstvo času na internete, tak prečo ho nevyužiť na takúto pátraciu akciu? Môžeme sa tiež zapojiť do rozličných iniciatív a kampa­ní, ktoré sa usilujú pomôcť získavať lepšie pracovné podmien­ky pre ľudí v krajinách tretieho sveta. No a ak sme náhodou podnikatelia, možno stojí za to zamyslieť sa, aké pracovné podmienky ponúkame svojim zamestnancom, či odkiaľ pochádzajú výrobky, ktoré predávame.
MARTINA GROCHÁLOVÁ

zdroj: http://online.katnoviny.sk/clanok.php?id_cl=13564