Dostávame ich tak radi, obdivujeme ich krehkosť i nádheru a azda ani len vo sne by nám nenapadlo, že za ich nežnou krásou a príjemnou vôňou sa môže skrývať nielen tvrdá práca, ale aj utrpenie ľudí. Aj vďaka nim sa v každom ročnom období môžu ruže dostať do vázy na našom stole.

Väčšina ruží sa do Európy dováža z východnej Afriky a Latinskej Ameriky prostredníctvom holandských trhov. V obyčajný deň sa exportuje z rozvojových krajín 8,8 milióna týchto obľúbených kvetov, na Deň matiek či sv. Valentína sa ich denné množstvo ešte niekoľkonásobne zvyšuje. „Tŕne a zranenia ani tak nebolia ako to, že nadriadení s nami tak zle zaobchádzajú a neplatia nám za nadčasy,“ hovorí Paulina Ojová, robotníčka na jednej z guatemalských plantáží, kde pracuje okolo 70 percent žien. V tejto stredoame­rickej krajine dosahuje priemerný mesačný plat za prácu na kvetinovej plantáži 186 €, pričom päťčlenná rodina potrebuje na prežitie najmenej 195 €. V hlavnej sezóne pracujú robotníci na poliach 15 hodín denne, hoci zákonník práce povoľuje maximálne 12 hodín. Ak žena otehotnie, zamestnávatelia ju nútia podať výpoveď. „Keď prídem večer domov, som unavená a bolí ma hlava z výparov, ktoré celý deň vdychujeme,“ opisuje ťažké pracovné podmienky ďalšia guatemalská robotníčka Francisca Cameyová. Ochranné oblečenie na prácu s pesticídmi a hnojivami – ako rukavice či čižmy – väčšinou chýba, rovnako nie sú k dispozícii sprchy. Nemecká štúdia nadácie Warentest, zverejnená v roku 2007, dokazuje, že takmer všetky ruže obsahujú pesticídy a rakovinotvorné látky. Tie síce nepredstavujú riziko pre konzumentov, vážne však ohrozujú zdravie pestovateľov. Zamestnanci pred podpisom pracovnej zmluvy netušia, že im z vdychovania chemikálií hrozí astma či kožné ochorenia, rovnako ani to, že im nikto nezaplatí prácu nadčas a neponúkne sociálne zabezpečenie. Práca na ružových poliach znamená neraz jedinú možnosť, ako získať živobytie pre mnohočlennú rodinu. Prísť o ňu znamená prepadnúť sa ešte hlbšie pod hranicu chudoby.

Lacné ruže z náhornej plošiny
Podobné podmienky ako v Guatemale či Ekvádore vládnu aj na plantážach v Keni, ktorá je najväčším producentom ruží pre Európsku úniu. Sedemdesiat percent kenských ruží sa pestuje v okolí jazera Naivasha. Rozlohou je približne päťkrát väčšie ako Liptovská Mara a prekvitajúci obchod s ružami spôsobuje jeho vysúšanie i znečisťovanie. V okolí jazera sa za posledných tridsať rokov strojnásobil počet obyvateľov a v súčasnosti dosahuje okolo 650-tisíc. Ľudia tam však tiež pracujú za nízku mzdu a trpia nedostatkom pitnej vody. Na pestovanie ruží sa totiž spotrebuje obrovské množstvo vody, ktorá je vo východnej Afrike úzkoprofilovou komoditou, a tak sa spolu s kvetmi vyváža do Európy tiež životodarná tekutina.
V súčasnosti jestvuje asi 300 druhov ruží. Tie na svoje pestovanie potrebujú osobitné klimatické podmienky – najmenej desať hodín slnka denne, stálu vlhkosť vzduchu a teplotu, ktorá by nemala prekročiť 28 stupňov Celzia. V Európe možno dosiahnuť tieto podmienky iba v skleníkoch, no náhorné plošiny východnej Afriky a Latinskej Ameriky sú na ne priam ideálne. Ruža privezená z Kene či Ekvádora lietadlom spotrebuje oveľa menej energie – vrátane pohonných hmôt lietadla – ako jej kolegyňa vypestovaná v európskych skleníkoch. Vďaka produkcii ruží sa v týchto krajinách vytvárajú pracovné miesta, čo chudobní obyvatelia vítajú. Zostáva teda iba hľadať cesty, ako prepojiť záujem o ruže a spravodlivé podmienky na ich pestovanie s ochranou životného prostredia.

S vôňou spravodlivosti
V období sviatkov, počas ktorých sa predáva väčšie množstvo kvetov, upozorňujú rakúske mimovládne organizácie na podmienky, v akých pracujú pestovatelia ruží. Zákazníkov vyzývajú, aby kupovali ruže pochádzajúce zo spravodlivého obchodu. Tie sú označené pečiatkou FLP (Flower Label Program), ktorá zaručuje, že tieto ruže pestovali ľudia v dôstojných podmienkach. To znamená, že mali zabezpečené základné sociálne istoty, primeranú ochranu zdravia pri práci, nikto ich nediskriminoval ani nevydieral, mali zaplatené nadčasy a možnosť ísť na dovolenku či materskú dovolenku. Dôležitým aspektom je aj to, že sa pri pestovaní ruží nezaťažovalo životné prostredie. Vďaka úsiliu neziskových organizácií sa u našich rakúskych susedov dajú ruže zo spravodlivého obchodu kúpiť vo viacerých obchodných reťazcoch či kvetinárstvach. Na Slovensku môžu byť takéto inicia­tívy podnetom pre občianske združenia, ale aj pre obchodníkov, ktorí majú vo svojom sortimente práve ruže. Darovať niekomu ružu s vôňou spravodlivosti znamená totiž obdarovať aj toho, kto ju pre nás v pote tváre dopestoval.

MARTINA GROCHÁLOVÁ
SPRACOVANÉ Z MATERIÁLOV
FAIR TRADE, RAKÚSKO.
VIAC NA WWW.FAIRTRADE.AT
Zdroj: http://online.katnoviny.sk/clanok.php?id_cl=14155