Téma: Všetci sme zodpovední za našu Zem a jeden za druhého

Ciele:

• Uvedomiť si, že každý z nás je zodpovedný za našu Zem, ktorú nám dal Boh do správy – aby sme sa o ňu starali
• Zamyslieť sa nad tým, ktoré veci sú pre náš život nevyhnutné
• Viac sa dozvedieť o projektoch Dobrej noviny a získať ďalšiu motiváciu do koledovania
• Zamyslieť sa nad tým, ako sa správame jeden k druhému

Veková skupina: 6 – 14 rokov (dá sa prispôsobiť na konkrétnu vekovú skupinu)

Pomôcky: symbol zeme (vyrobený na niektorom z predchádzajúcich stretnutí), sviečka, farebné papiere alebo stužky, papierové kartičky (papier A4 rozdelený na 4-6 častí) – aspoň 15 kartičiek na skupinku, písacie potreby, hárky papiera. Môžeme tiež použiť Sväté Písmo, mapu Afriky, fotky z projektov, papier na výrobu lodičiek.

Informácie pre vedúceho

Zber a využitie dažďovej vody

Vo väčšine krajín sub-saharskej Afriky je prístup k čistej pitnej vode problémom pre veľkú časť obyvateľstva. Na vidieku ľudia často čerpajú vodu z blízkych riek, jazier či vodných nádrží. Tento zdroj vody používajú na všetko – chodia tu prať, kúpať sa, vodia sem napojiť zvieratá a tú istú vodu používajú aj na pitie a varenie. V mestách bývajú často v slumoch, kde si musia vodu kupovať. V ich domoch sa totiž nenachádza ani kúpeľňa ani záchod. Voda v mestách pochádza z verejného rozvodu vody – nie je však taká čistá, ako sme zvyknutí u nás. Zo zdravotného hľadiska by bolo dobré vodu na pitie vždy prevariť, čo si však ľudia často nemôžu dovoliť a ani na to nie sú zvyknutí.

V týchto podmienkach predstavuje dažďová voda veľmi vhodnú a navyše veľmi ekologickú alternatívu. Umožňuje použiť vodu, ktorá by ináč „nevyužitá“ stiekla do okolia. Zber a využitie dažďovej vody sa preto stále viac rozširuje. Veľmi vhodný je najmä tam, kde veľká plocha striech umožňuje zachytiť väčšie množstvo vody (ako je to v prípade väčších budov – škôl, internátov, nemocníc, rozličných centier a pod.). Vodu je možné zachytávať do plastových nádrží alebo do podzemných, na tento účel postavených zásobníkov vody. Z týchto je nutné vodu prečerpať do vyššie položeného zásobníka, z ktorého sa potom rozvádza na jednotlivé miesta.

Prístup k vode predstavuje veľký problém aj pre ľudí žijúcich v suchých oblastiach s minimálnymi dažďami počas roka. Avšak aj na miestach, kde prší zriedkavo ale výdatne, je možné zbierať dažďovú vodu – ak je dostatočný priestor na jej uskladnenie, môže zabezpečiť prístup k vode na obdobie niekoľkých týždňov až mesiacov.

Zber dažďovej vody podporujeme aj prostredníctvom Dobrej noviny:

• V Keni v mimoriadne suchej časti Marsabit na Strednej škole sv .Pavla postavia z vykoledovaných peňazí dve vodné nádrže na zber dažďovej vody a tak si vypomôžu v časoch, keď v ich studni nie je žiadna voda (viac informácií o tomto projekte nájdeš na detských stránkach Dobrých novín Dobrej noviny);
• V Ugande v dedine Kyabakkade (čítaj „čabakáde“) tiež podporujeme v tomto roku výstavbu 4 nových tried pre miestnu základnú školu. Počet žiakov tu veľmi narástol a tak je v súčasnosti v jednej triede viac ako 70 detí. Nové triedy preto veľmi potrebujú. Na náš návrh ich postavia tak, aby tu bolo možné zachytávať dažďovú vodu. Na jej uskladnenie kúpia plastové zásobníky. Dedinka je v oblasti, kde často prší a tak deti budú mať dosť vody – na pitie, na umytie rúk… Doteraz ju museli do školy nosiť zo vzdialenosti asi pol kilometra v plastových nádobách.

Čítanie: Kniha Genesis, kapitoly 6 až 9 – vybrané

(Je tiež možné použiť detskú bibliu a prečítať príbeh o potope)

Keď Pán videl, že ľudská neresť na zemi je veľká a všetko zmýšľanie ich srdca je ustavične naklonené na zlé, Pán oľutoval, že stvoril človeka na zemi. Bol skormútený v srdci a povedal: „Vyničím zo zemského povrchu ľudí, ktorých som stvoril: človeka i zvieratá, plazy i nebeské vtáctvo, lebo ľutujem, že som ich urobil.“ Iba Noe, ktorý  viedol spravodlivý a bohumilý život. našiel milosť u Pána. Tu povedal Boh Noemovi: Urob si koráb z cyprusového dreva, v korábe urob priehrady a zvnútra i zvonka ho vymaž smolou! Lebo ja privediem na zem vody potopy, aby som zničil každé telo, v ktorom je dych života pod nebom. Všetko, čo je na zemi, zahynie. S tebou však uzavriem zmluvu: do korába vojdeš ty i tvoji synovia, tvoja žena aj ženy tvojich synov s tebou.  A z každého druhu živočíchov vezmeš do korába po jednom páre, aby sa s tebou zachovali nažive, teda samca i samicu. Nech vojdú po dvoch do korába s tebou, aby mohli žiť. Ty však naber z každého jedla, čo sa jedáva, a vezmi so sebou! To bude tebe aj im za pokrm.” A Noe urobil všetko tak, ako mu prikázal urobiť Boh.

Po siedmich dňoch sa privalili na zem vody potopy. A pršalo na zem štyridsať dní a štyridsať nocí. Vody veľmi stúpali a zaplavili všetko na zemskom povrchu, koráb však plával na vodách. A vody vzrastali ďalej na zemi, takže zaliali všetky, aj vysoké vrchy, ktoré sú pod šírym nebom. I zahynulo každé telo, ktoré sa pohybovalo na zemi: vtáctvo, dobytok, zver, plazy, čo sa plazia po zemi, aj všetci ľudia. Všetko čo malo v nozdrách dych života, všetko, čo žilo na suchu, zomrelo. A vody ovládali zem ešte stopäťdesiat dní. Tu si Boh spomenul na Noema a na všetku zver a všetok dobytok, ktorý bol s ním v korábe, a Boh dal zaviať vetru nad zemou a vody upadávali. A v siedmom mesiaci, na sedemnásty deň mesiaca koráb zastal na vrchu Ararat. A keď uplynulo štyridsať dní Noe otvoril okno korába, ktoré bol urobil, a vypustil krkavca. On odlietal a vracal sa, kým nevyschli vody na zemi. Po ňom vypustil holubicu, aby zvedel, či sa už vody stiahli zo zeme. Ale keď holubica nenašla miesto, kde by spočinula jej noha, vrátila sa späť k nemu do korába, lebo vody boli ešte na povrchu celej zeme. On vystrel ruku, chytil ju a vzal ju k sebe do korába. Potom čakal ďalších sedem dní a opäť vypustil z korába holubicu. A holubica priletela k nemu iba v podvečer a v zobáku mala čerstvú olivovú ratolesť. Tu Noe odstránil strechu korába, aby videl, a zemský povrch bol suchý. Vyšiel teda Noe a jeho synovia, jeho žena a ženy jeho synov s ním; všetka zver, všetky plazy a všetko vtáctvo, všetko, čo sa pohybuje na zemi, vyšlo podľa svojich druhov z korába.

Potom Boh požehnal Noema a jeho synov a povedal im: “Ploďte a množte sa a naplňte zem! Ja uzavriem zmluvu s vami a s vaším potomstvom, čo bude po vás, že už nikdy nezahynie všetko živé vo vodách potopy a že už nikdy nebude potopa, ktorá by spustošila zem. Kým potrvá zem, nikdy neprestane sejba a žatva, chladno a teplo, leto a zima, deň a noc.“ A Boh hovoril ďalej: “Toto bude znakom zmluvy, ktorú uzavieram na večné pokolenia medzi mnou a vami a všetkými živými bytosťami, čo sú s vami: Svoj oblúk umiestňujem v oblakoch, aby bol znakom zmluvy medzi mnou a zemou. Keď zastriem zem oblakmi a keď sa v oblakoch zjaví moja dúha, vtedy si spomeniem na svoju zmluvu, ktorá je medzi mnou a medzi vami i každou živou bytosťou. Už nikdy nebude vôd potopy, ktorá by zahubila všetky živé tvory.“

Postup
1.    Úvodná modlitba – poďakovanie za to, že sme opäť spolu, za priateľstvo
2.    Čítanie zo Svätého písma – Príbeh o Noemovi a potope (s menšími deťmi si môžeme najprv vyrobiť lodičky z papiera a použiť ich pri čítaní). Tiež je možné čítanie rozdeliť na dve časti – podľa pozornosti detí.
3.    Skupinová práca: Deti vyzveme, aby si predstavili, že Noeho príbeh sa odohráva dnes, na Slovensku. Nech si predstavia, ako Noe stavia svoj koráb a že ich pozval, aby sa k nemu pridali, a tak sa zachránili pred strašnou potopou. Majú teraz 10 minút na to, aby si premysleli, čo si chcú zobrať so sebou. Deti v malých skupinkách (najlepšie najviac 4 deti v skupine, aby sa každé mohlo zapojiť) píšu na papieriky, čo by si zobrali zo sebou – vždy jednu vec alebo súbor vecí (napr. oblečenie) na jeden papierik.
4.    Po 10 minútach sa môžeme podeliť o to, čo kto napísal. Vzápätí deti vyzveme, aby každá skupinka vybrala 10 najdôležitejších vecí, lebo na lodi nebude dosť miesta na to, aby mohli všetko zobrať. Čo ktorá skupinka vyberie? Čo považujeme za ozaj dôležité?
5.    Pravidlá správania: Deti vyzveme, aby si predstavili, že boli spolu s Noem v korábe 40 dní a 40 nocí a počkali, kým vody opadli, aby mohli vystúpiť. Teraz vystúpili spolu so svojimi kamarátmi a ostatnými, ktorých Noe tiež pozval plaviť sa s nimi. Na Zemi nie sú nijakí ďalší ľudia ani zvieratá okrem nich. Ako sa chcú správať jeden k druhému? Čo bude pre nich dôležité? Väčšie deti môžu opäť v skupinách spísať určitý súbor pravidiel, ktoré považujú za dôležité. Ak máme menej času alebo menšie deti, môžeme sa o tom iba stručne porozprávať.
6.    Deťom povieme, že my všetci sme potomkovia Noeho a jeho detí. Dnes nás je na svete približne 6 miliárd a žijeme na všetkých kontinentoch, hovoríme rôznymi jazykmi, žijeme v rozličných podmienkach. Kto je podľa nich zodpovedný za to, ako vyzerá tento svet a ako sa správame jeden k druhému? Deti vedieme k tomu, aby si uvedomili, že každý z nás je zodpovedný za tento svet. Sme zodpovední za to, ako vyzerá naša izba, naša trieda, naša škola, ulica… Ako sa k sebe správame na rozličných miestach.  A raz, keď dospejú, tak možno niektorí z nich budú na veľmi zodpovedných miestach, kde budú robiť rozhodnutia, ktoré sa budú týkať veľa ľudí.
7.    Na udržanie pozornosti urobíme krátku prestávku – môžeme si precvičiť koledu, zaspievať pieseň, zahrať sa nejakú pohybovú hru a pod.
8.    Deťom pripomenieme, že aj zapojením sa do Dobrej noviny sa staráme jeden o druhého a môžeme pomôcť deťom a mladým v Afrike. Ako príklad uvedieme projekty zberu dažďovej vody – viď informácie pre vedúceho. Tiež je možné použiť projektovú úlohu uvedenú na detských stránkach Dobrých novín Dobrej noviny.
9.    Z farebných papierov alebo farebných stužiek si urobíme symbol dúhy, ako pripomenutie božieho zasľúbenia, že už nezošle na zem potopu, symbol božieho milosrdenstva. K dúhe priložíme na predchádzajúcom stretnutí vyrobený symbol zeme a zapálime sviečku.
10.    Pomodlíme sa záverečnú modlitbu požehnania.