História Dobrej noviny

Koledovanie detí z eRka pod názvom Dobrá novinasa na Slovensku po prvýkrát pripravovalo ku Vianociam 1995. O príprave sme začali rozmýšľať už na jar. Veľa sme uvažovali o tom, či môžeme koledovať aj u nás. Ako koledovanie so zbierkou príjmu ľudia, či budú chcieť ísť koledovať deti, ako zareagujú kňazi, ktorých budeme prosiť o pomoc?

Po porade s vtedajším predsedom Konferencie biskupov Slovenska otcom biskupom Balážom, ktorý povedal, aby sme skúsili najskôr v niekoľkých farnostiach a potom sa možno pripoja ďalšie, sme sa rozhodli skúsiť koledovanie aj u nás. Neobišlo sa to bez veľkých príprav. Uskutočnili sme tri víkendové kurzy pre zodpovedné osoby, ktoré sa rozhodli DN pripraviť vo svojich farnostiach. Na kurzoch sme pripravovali celý priebeh koledovania vo farnosti.

Zodpovedné osoby tu dostali materiál a vyškolili Sprevádzajúce osoby a deti vo svojich farnostiach. Od rakúskych priateľov sme mali na výber niekoľko overených projektov, z ktorých sme si vybrali jeden: „Z detí z ulice deti zo školy“. Autorkou projektu bola rehoľná sestra Mary Killeen, projekt bol určený pre deti v okrajových štvrtiach mesta Nairobi v Keni.

Do 1. ročníka Dobrej noviny sa zapojilo takmer 3000 koledníkov (238 skupiniek) zo 104 farností a vykoledovali sme spolu 1 123 718,70 Sk. Všetko dopadlo nad naše očakávanie. Preto sme sa rozhodli na celoslovenskej rade eRka v Dobrej novine pokračovať.

Keď sme v roku 1995 začínali s Dobrou novinou, pomohli nám partneri z rakúskej Dreikönigsaktion (DKA). Ochotne sa s nami podelili o ich know-how a prispeli nám aj finančne na prvotné náklady zbierky (plagáty, ďakovné karty, materiály, kurzy pre zodpovedné osoby a pod.).

V nasledujúcich rokoch nám časť nákladov dotovala DKA, časť nákladov bola hradená zo zbierky (podľa vnútorného pravidla mohli byť náklady do výšky 12 %, reálne až do 15. ročníka zbierky boli náklady na úrovni 9 až 10 % vyzbieranej sumy).

Časť výdavkov na personálne náklady zamestnancov eRka, ktorým cez Dobrú novinu postupne pribúdala nová agenda, pracovné cesty, podujatia a pod. bolo hradených z dotácie, ktorú každoročne eRko získalo z programov podpory Ministerstva školstva SR.

Ako Dobrá novina rástla, potrebovali sme viac vnútornej kapacity na komunikáciu s farnosťami (v prvom roku koledovalo 105 obcí, v 20. ročníku to bolo už 1 247), na organizáciu zbierky a s ňou súvisiace aktivity, ako aj na projektovú a vzdelávaciu prácu.

Neskôr sme sa uchádzali aj o prostriedky z Európskej únie a zo zdrojov oficiálnej rozvojovej pomoci Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí SR (program SlovakAid). Vďaka týmto dodatočným zdrojom na realizáciu tak rozvojových projektov, ako aj projektov globálneho rozvojového vzdelávania sme dokázali pokryť časť nákladov Dobrej noviny. Avšak postupne sa podmienky získavania a tématické zameranie grantov presúvali mimo ťažiska našej práce a preto sme sa rozhodli od takéhoto získavania financií nateraz upustiť.


Patróni Dobrej noviny

  • sv. František z Assissi (zaviedol tradíciu jasličiek, neodmysliteľného symbolu Vianoc)
  • sv. František Xaverský (patrón všetkých misií – Dobrá novina pomáha aj misiám)
  • sv. František Saleský (zaviedol preventívny systém vo výchove – v Dobrej novine sa snažíme prostredníctvom podporovaných projektov pomáhať ľuďom v Afrike a tak predchádzať extrémnej chudobe a negatívnemu správaniu, ktoré chudoba so sebou prináša).


Dobrá novina v literatúre

V odbornom časopise Slovenské divadlo revue dramatických umení vyšla štúdia Anny Hlaváčovej Hviezdonosci – Obraz cudzinca v ľudovom divadle a premeny trojkráľovej témy, ktorá sa venuje vo veľkej miere koledovaniu Dobrej noviny.

V štúdii sa môžete viac dozvedieť o podstate a významoch „koledovania“ troch kráľov a akú rolu dnes v tomto kontexte zohráva Dobrá novina:

„… Dôležitá je aj kultivačná funkcia. Kedysi, keď ľudia chceli mať hudbu a divadlo, museli si ich sami urobiť – vznikalo tak kultivované publikom s rozvinutými hudobným myslením a určitým stupňom hudobných zručností. Pre túto spojitosť nie je zanedbateľné ani to, čo koledovanie dáva samotným koledníkom.

V súčasnej situácii, ktorá divadelné vzdelávanie neurobila širokou kultúrno-spoločenskou témou, sa tisíce detí cez Dobrú novinu stretnú a ludickým princípom, vyskúšajú si tento nástroj živej komunikácie, vystúpia zo sveta počítačových hier do skutočnosti.

… Okrem toho sa na sviatok, ktorý zobrazuje v troch kráľoch všetky ľudské rasy, trojkáľový idiom stáva kultúrnym mostom. Tento idiom má potenciál ďalej sa rozvíjať a stať sa nástrojom ozajstného medzi kultúrneho dialógu.“ Voľne stiahnuteľné číslo časopisu 4/2013

 
Share
Tweet
+1
Share