METODICKÝ MATERIÁL 18. ROČNÍKA DOBREJ NOVINY
Kráča(j)me spolu!
Nezabúda(j)me na ľudí s postihnutím!

Nová tvár starodávneho zvyku „Koledovanie v období Vianoc je obradom hlboko zakoreneným v celej Európe i za jej hranicami. Mohli by sme však povedať, že je to jeden zo zvykov nemajúcich vlasť, lebo ani jeden zo súčasných národov sa nemôže pochváliť tým, že mu dal počiatok,“ tvrdí významný rumunský etnológ a folklorista Petru Caraman a dodáva: „Jeho podstata je kresťanská, pretože sa s ním stretávame u kresťanských národov.“ Koledy boli po mnohé stáročia neodmysliteľnou zvukovou kulisou dotvárajúcou atmosféru Vianoc. Tradícia koledovania sa u nás v posledných rokoch zachovala len v niektorých regiónoch, avšak prostredníctvom koledníckej akcie Dobrá novina sa ju od roku 1995 darí obnovovať na celom Slovensku.

Novinu radostnú oznámim vám,
že sa nám narodil dnes Kristus Pán,
to dieťa krásne, nad slnko jasné,
anjeli spievajú, slávu mu vzdávajú pri Betleheme.

Prišli k vám koledníci… Slovo koleda má viacero významov. Označuje nielen piesne spievané vo vianočnom období, ale aj hovorené či deklamované vinše a želania hojnosti. Koledou sa nazývala tiež obchôdzka spojená so spevom a vinšovaním, ale aj odmena, ktorú koledníci dostávali od navštívených rodín.

Koledníci nosili so sebou rozličné rekvizity ako hviezdu, betlehem, štrnagjúce pastierske palice a podobne. Vinšovanie malo rozličné formy. V niektorých oblastiach chodili mladí ľudia v skupinkách po domoch a spievali až do polnoci vianočné piesne, čím chceli odovzdať svoju radosť z narodenia Božieho syna. Inde sa udomácnili betlehemské, pastierske či trojkráľové hry majúce formu divadelnej hry alebo obsahujúce prvky dramatizácie.

Maštaľka je skromná, tichá,
králi do nej náhlia sa.
Na dieťatko oslík dýcha,
svieti hviezda – stokrása.

Traja králi S koledovaním sú neodmysliteľne spojení traja králi, ktorých Biblia nazýva „mudrci od východu“ (Mt 2, 1). Prvá zmienka o o nich pochádza z 3. storočia od starokresťanského spisovateľa Origena. Nie je známe, ako došlo k tomuto označeniu, ale pravdepodobne súviselo s množstvom darov, ktoré priniesli.

Koledníci prichádzajúci do domu píšu na dvere začiatočné písmená žehnajúceho výroku Christus mansionem benedicat – Kristus žehnaj tento dom. Medzi ľuďmi sa však zaužívala aj skratka G + M + B označujúca začiatočné písmená mien Gašpar („Majster pokladu“), Melichar („Môj kráľ je svetlo“) a Baltazár („Ochraňuj jeho život“) považovaných za troch kráľov. Mená vznikli v 5. storočí a každý z jeho nositeľov predstavoval jednu časť vtedy známeho sveta – Afriku, Áziu a Európu resp. čas mladosti, dospelosti a staroby.

On i v tomto novom roku
nech vám stojí vždy po boku,
požehnáva, čo vám treba:
pokoj, zdravie, hojnosť chleba.

Dnešní koledníci Tradícia, ktorú obnovili koledníci Dobrej noviny kopíruje a rešpektuje miestne zvyky. V niektorých obciach sa pokračuje zaužívanými pastierskymi hrami či jasličkovými slávnosťami, na mestské sídliská prichádzajú koledníci s gitarou oblečení ako pastieri či anjeli. Každoročne rastúci počet koledníkov potvrdzuje, že obnovená tradícia koledovania spojená s rozmerom solidarity a pomoci núdznym, sa stala príťažlivou aj pre deti a mladých vyrastajúcich v dobe digitálnych a počítačových hier.