Pracujem na stredisku eRka ako koordinátorka Dobrej noviny už šesť rokov. Som neskutočne vďačná za túto prácu a mám ju veľmi rada. Dobrá novina, koledovanie a s ním spojené podujatia a materiály sa stali mojou prácou aj poslaním. Ale najradšej som v kontakte s dobrovoľníkmi a koledníkmi, vďaka ktorým môžem “zažiť” koledovanie po celom Slovensku.
Tento rok som prvýkrát v živote navštívila Afriku. Mala som jedinečnú príležitosť cestovať s mojou kolegyňou Darinkou Maňurovou na monitorovaciu cestu do kenskej Turkany. Veľmi som sa z toho tešila, no zároveň som sa samozrejme aj trošku obávala, nakoľko som nikdy nebola tak ďaleko. Dnes som veľmi vďačná za možnosť stretnúť osobne našich partnerov vo východnej Afrike a ľudí, pre ktorých koledujeme. Takto sa začalo moje kenské dobrodružstvo.
Celá cesta nám trvala 25 dní. Navštívili sme Nairobi, hlavné mesto, Lodwar, najväčšie mesto regiónu Turkana a misiu v Lobure, ktorá sa nachádza úplne na severe Kene pri hranici s Etiópiou a Južným Sudánom.
Nairobi
V Nairobi sme strávili tri dni a ubytovali sme sa v Kerigma house, ktorý spravujú Jarumalskí misionári, s ktorými spolupracujeme aj v regióne Samburu. Akurát tam mali dôležité stretnutie, tak sme mohli spoznať takmer všetkých kenských Jarumalcov, ale hlavne sme sa potešili zo stretnutia s eRkokňazom otcom Mariánom Kašajom, ktorý pôsobí už tretí rok v Barsaloi, v regióne Samburu. Povodil nás aj po centre Nairobi. Vozili sme sa na matatu, čo je mikrobus, do ktorého sa zmestí aj viac ľudí, ako je tam sedadiel a hrá tam parádna hudba. 😉 Stačí ísť popri ceste a nejaké matatu si stopnúť. Je to živé mesto, všade je veľa ľudí, veľa sa tam predáva na ulici, od ovocia, cez oblečenie, jednoducho čokoľvek. Trošku sme vytŕčali v dave farbou pleti, otec Marián aj svojou výškou. 🙂 Pozreli sme si aj miestnu katedrálu. Cestná doprava je tam riadne dobrodružná. Jazdí sa naľavo, autá jazdia pruh, nepruh, jednoducho sa vopchajú, kam potrebujú. Pomedzi autá sa ponáhľajú motorky, ľudia, jednoducho z môjho pohľadu chaos, ale vraj stačí ísť s prúdom a je to v poriadku. 🙂 Navštívili sme aj Farmu 3000 priateľov, ktorú spravujú taktiež Jarumalskí misionári. Je to organická modelová farma, kam sa chodia školiť farmári aj zo Samburu. Dozvedeli sme sa veľa zaujímavých informácií o organickom poľnohospodárstve aj videli množstvo zeleniny a ovocia, ako aj úžitkových zvierat, ktoré tam chovajú.
Lodwar
Po troch dňoch sme sa presunuli menším lietadlom do mesta Lodwar, ktoré je centrom Turkany. Región Turkana sa nachádza na severe Kene, má rozlohu 77 000 km2 a okolo 1 milióna obyvateľov. Je to polopúštna oblasť, kde sa striedajú obdobia sucha a dažďov a teploty sa pohybujú v rozmedzí 20 až 42 stupňov, ale počas období sucha je to väčšinou 35+. My sme prišli v čase, keď už malo skončiť obdobie dažďov, ale zažili sme aj búrky a dažde. Aj tu cítiť klimatické zmeny najmä v tom, že kedysi sa dalo spoľahnúť na obdobia dažďov, ale čím ďalej, tým sú viac nevyspytateľné, teda buď prší aj vtedy, keď nemá, alebo neprší, keď má a tým pádom sa horšie všetko plánuje. V Lodware sme sa stretli so zamestnancami z rôznych oddelení a kancelárií diecézy.
Lodwarská diecéza sa tu nestará iba o pastoráciu a charitu, ale má napr. aj vodný tím, ktorý zabezpečuje vŕtanie a údržbu 600 studní. Išli sme navštíviť aj Centrum Jána Pavla II. pre deti s telesným znevýhodnením v Lokichare. Deti boli ešte na prázdninách, tak sme sa mohli so sestričkami dobre porozprávať o ich aktivitách v centre. Navštívili sme aj sociálny program, v ktorom Dobrá novina podporuje distribúciu potravín a liekov pre najzraniteľnejšie skupiny obyvateľstva ako vdovy, seniorov a chorých ľudí. Ich slová vďaky boli veľmi dojímavé a silné. Keď sme počúvali ich príbehy a to, čo im Dobrá novina prináša do života, myslela som práve na všetkých koledníkov, animátorov, rodiny, kňazov a darcov, ktorí tvoria Dobrú novinu a bez ktorých by to nebolo možné. Odovzdala som im váš pozdrav a aj uistenie, že sa za nich modlíme. V Lodware som ešte mala možnosť sprevádzať vodný tím, ktorý má na starosti údržbu studní a vodných púmp. Aj vďaka podpore Dobrej noviny čakali ľudia na opravu iba dva dni. Viete si ale predstaviť, že by ste boli 2 dni bez vody? Ja veru nie. Pri oprave pumpy som si uvedomila, že mať prístup k vode vôbec nie je samozrejmosť a obzvlášť v suchej Turkane. O to viac som vďačná za diecézu Lodwar a koledníkov Dobrej noviny, že vďaka nim môžu mať mnohí ľudia prístup k nezávadnej vode.
Lobur
Týždeň sme strávili aj v Komunite misionárov sv. Pavla Apoštola a Márie, Matky Cirkvi (MCSPA) v Lobure, kde podporujeme spolu so SlovakAid projekt púštneho poľnohospodárstva. Už cesta tam bola pomerne dobrodružná, nakoľko po asfaltovej ceste sme išli asi hodinu a zvyšné štyri hodiny sme išli “offroad”, teda po kameňoch, piesku, suchých korytách riek a pod. Trošku som sa obávala, ako to auto zvládne, ale autá sú tu na to prispôsobené a zvládli sme to bez problémov. Počas týždňa na “konci sveta” sme zažili školenie miestnych mladých, ktorí v troch zapojených dedinách robili anketu k evaluácii tohto končiaceho projektu ohľadom dostupnosti zeleniny a ovocia a zároveň, či ich ľudia zaraďujú do jedálnička. Navštívili sme aj farmárov a ich záhradky v dedinke Napeikar a Lokidongo a mohli sme vidieť, že aj uprostred púšte môžu poctiví farmári vypestovať špenát, tekvice alebo melóny. Bola to radosť vidieť, že ak títo, pôvodom nomádi, ktorí sa storočia venovali paseniu dobytka, dostanú šancu, vzdelanie a podporu, môžu aj vďaka pestovaniu zeleniny a ovocia, zlepšiť život svojej rodine. Z týchto stretnutí bolo cítiť vďačnosť a hrdosť miestnych ľudí, ktorí žijú naozaj v jednoduchých a skromných podmienkach.
Teším sa, že konkláve som mohla prežiť práve na tomto mieste. Usilovne sme sledovali každý dym, ktorý vyšiel z komína Sixtínskej kaplnky. Pápeža Leva XIV. sme prvýkrát videli spolu s ďalšími člemni komunity misionárov MCSPA, pri tom sme si pochutnávali na výborných samosách a tešili sme sa z nového Svätého Otca. S týmto večerom sa mi spája ešte jeden zážitok a to, že som videla najväčšieho pavúka v živote. Mal aspoň 10 cm a bol riadne rýchly. Fakt som sa zľakla. Keďže sa jedná o jedovatého pavúka, tak mu bola návšteva toho domu žiaľ osudná. Som celkom rada, že som ho stretla až v predposledný večer v Lobure. 🙂
V závere cesty som sa zúčastnila dvoch osláv. Najprv sme boli pozvané na posvätenie nového domu lodwarského biskupa Johna Mbindu, ktoré bolo spojené so slávnostnou svätou omšou za účasti piatich buskupov, apoštolského nuncia a 300 – 400 ľudí. Top zážitok bol, keď sa biskupi aj s nunciom pridali do tanečného sprievodu pred záverom svätej omše. Druhá slávnosť sa uskutočnila v meste Kakuma, kde sa nachádza tréningové centrum pre mladých ľudí, ktoré založili a spravujú saleziáni už 25 rokov. Tešíme sa, že sme mohli spolu s nimi osláviť toto krásne výročie. Slávnostnú svätú omšu celebroval biskup John Mbinda. Veľmi sme sa potešili pozvaniu aj tomu, že sme si mohli pozrieť priestory tréningového centra, ktoré je otvorené obyvateľom Kakumy ako aj ľuďom z utečeneckého tábora, v ktorom sa nachádza približne 300-tisíc utečencov z okolitých krajín. Vďaka saleziánom, ich slovenskej organizácii Savio a mnohým dobrodincom sa môžu tisícky mladých ľudí vyučiť v rôznych odboroch a tak si nájsť prácu alebo vytvoriť pracovné pozície.
Tento kraj ma veľmi očaril svojimi nekonečnými pláňami s akáciami, srdečnými ľuďmi, výborným jedlom, radostným slávením Eucharistie, veľkou štedrosťou a prijatím. Som veľmi vďačná za túto skúsenosť, za všetky miesta, ktoré som videla, za všetkých ľudí, ktorých som stretla. Za každú podanú ruku, každé slovo, aj keď som mu nie vždy rozumela. 🙂
Stala som sa svedkom toho, že Dobrá novina naozaj mení životy ľudí v Keni aj vo východnej Afrike a som veľmi šťastná a vďačná, že túto zmenu prinášajú práve deti zo Slovenska vďaka vianočnej koledníckej akcii, ktorá trvá už 30 rokov.
V Keni som zažila, že ľudia a vzťahy sú dôležitejšie ako čas a termíny a zároveň to, že každá návšteva je požehnaním.
Prajem vám aj sebe, aby sme nikdy neváhali “strácať” čas pre ľudí! 🙂
Text: Miroslava Selecká
Fotky: Miroslava Selecká, Darina Maňurová, 2025
Máj 2025
Publikované 28. 5. 2025
