V júli 2023 začalo eRko dvojročnú spoluprácu s Misijnou komunitou sv. Pavla Apoštola (MCSPA), ktorá pôsobí v Katolíckej diecéze Lodwar v kenskej Turkane. Dovtedy sme v tomto regióne Kene spolupracovali iba s diecézou. MCSPA je na severe Turkany známa svojimi mnohorakými aktivitami a eRko zaujal najmä ich program púštneho poľnohospodárstva. Desaťročná skúsenosť privádzať Turkancov, ktorí sa tradične venujú pastierstvu, k pestovaniu zeleniny nás nadchla. Vďaka prostriedkom z oficiálnej rozvojovej spolupráce SR a verejnej zbierke Dobrá novina sme sa pustili do väčšieho spoločného projektu. Je jún 2025. Dva roky ubehli veľmi rýchlo, a tak by sme sa s vami radi podelili o naše úspechy a skúsenosti.

Čo všetko sa nám podarilo? 

Najskôr sme dali 30 mužom a ženám z dedín Napeikar a Lokudongo, ako aj mesta Kaikor príležitosť zúčastniť sa 5-mesačného intenzívneho kurzu o púštnom poľnohospodárstve. Ten sa v pravidelných polročných intervaloch koná v školiacom centre Furrows in the Desert (v preklade Brázdy v púšti) v Lobure. Hoci kurz úspešne ukončilo 29 z nich, ani študent, ktorý z kurzu odišiel, sa úplne nestratil. Po založení fariem v jeho dedine sa opäť pridal ku skupine absolventov, doštudoval chýbajúce vedomosti a dnes patrí medzi najaktívnejších členov farmárskej komunity. 

Všetci absolventi kurzov si založili vlastné zeleninové záhrady s rozlohou 500 m². Pri zakladaní záhrad novým farmárom a farmárkam pomáhal aj tím školiaceho centra. V pôde je potrebné vytvoriť brázdy a až potom sa nainštaluje kvapkový zavlažovací systém, na ktorom sa zakladá tento spôsob poľnohospodárstva. Voda znamená život, a tak nevyhnutným predpokladom založenia záhrad bol dostatok vody na pestovanie rastlín. V turkanskej komunite má totiž prístup k vode svoju postupnosť – najskôr zvieratá a ľudia a až potom je možné vodu používať na poľnohospodárske aktivity. Preto sme ešte na začiatku projektu vyvŕtali dve nové studne v Napeikare a Kaikore a zmodernizovali studňu v Lokudongo, ktoré zabezpečujú dostatok vody pre novovzniknuté záhrady. Či už bude v regióne menšie alebo väčšie sucho, kvapková závlaha privedie potrebnú vodu zo studní k rastlinám. 

Priebežné agronomické návštevy sú pre nových farmárov a farmárky veľmi dôležitou podporou. Pre šírenie poľnohospodárstva v severnej Turkane zapája každý absolvent kurzu do pestovania plodín ďalších dvoch asistentov. Tí sa učia poľnohospodárskym zručnostiam prácou v záhrade. Tieto dni už všetci z nich zbierajú svoju prvú, tretiu alebo piatu úrodu cibule, mangoldu, tekvíc, melónov či rôznych druhov fazuliek. Tím školiaceho centra Furrows in the Desert počas svojich návštev zhodnotí stav záhrad a rastlín, poradí, ak sa niektorým plodinám nedarí alebo sa objavia škodcovia, povzbudí farmárov a ocení ich usilovnosť, prinesie nové semienka, navrhne nové postupy, skontroluje zapojenie asistentov a funkčnosť zavlažovacieho systému, v prípade potreby opraví jeho pokazené časti a pomôže vyriešiť aj prípadné nezhody. 

Počas realizácie projektu sme k existujúcim aktivitám doplnili aj dve nové projektové aktivity. Tím školiaceho centra postavil tri tieniace stany v Napeikare a Lokudongo, aby farmárom umožnili pestovať aj paradajky a listovú zeleninu sukuma wiki, ktorým horúce turkanské slnko veľmi nepraje. Obe tieto plodiny sú na miestnom trhu žiadanou zeleninou a tieniace stany im poskytujú vhodnejšie prostredie na rast a dozrievanie. V júni zorganizovali ešte vo všetkých troch lokalitách aj doškoľovacie školenia, aby sa rovnako posilnili vedomosti a zručnosti farmárov, a tým sa posilnili aj výsledky projektu. 

Spoločne s miestnym partnerom sme chceli v priebehu dvoch rokov posilniť potravinovú bezpečnosť pastierskych komunít v Turkane, ktoré výrazne pociťujú zmenu klímy vo svojich životoch. Okrem rozšírenia poľnohospodárskych zručností a zeleninových záhrad v severnej Turkane sme si želali zlepšiť dostupnosť a spotrebu čerstvej zeleniny a aj ovocia medzi domácnosťami v tejto oblasti. 

Počas májového záverečného prieskumu v dedinách Napeikar a Lokudongo, ako aj v meste Kaikor sme s potešením zistili významné 20-percentné zlepšenie tak v prístupe k čerstvej zelenine a ovociu, ako aj prudký nárast v ich spotrebe miestnymi domácnosťami. Od začiatku projektu počet domácností, ktoré zeleninu aj ovocie konzumujú, narástol z 2,54 % na 56,77 %. Z toho 11 % domácností je zeleninu a ovocie každý deň, čo v pastierskych komunitách znamená skutočné obohatenie jedálnička a prináša zlepšenie výživy. 

Významný dopad nášho projektu dosvedčujú aj mnohé príbehy ľudí, ktorých sme počas našich monitorovacích návštev aj osobne stretli. Odhodlane vykročili na cestu premeny z pastierov na farmárov a vytrvalo na nej zostávajú vďaka usilovnej práci a podpore rodiny. Väčšina z nich stále vlastní stáda kôz či oviec, ale starostlivosť o záhrady sa stala ich novou každodennou činnosťou, ktorá im okrem vlastného jedla prináša aj menšie starosti o svoju budúcnosť a väčšiu stabilitu.  

Každá komunita, ktorú sme do projektu zapojili a odkiaľ študenti prišli, je jedinečná. Napeikar je dedina neďaleko školiaceho centra Furrows in the Desert, a tak sú im poľnohospodárske aktivity dobre známe. Kaikor je zase väčšie mesto, v ktorom má svoje záhrady mnoho absolventov kurzu. Zlepšením vodnej infraštuktúry si polepšili všetci, a tak obyvatelia mesta budú mať k dispozícii ešte viac čerstvej zeleniny a ovocia. Lokudongo je zase malá dedinka niekoľko kilometrov od hlavnej cesty, kde s poľnohospodárstvom iba začali, a tak ich nadšenie a angažovanosť sú asi najväčšie. 

Aj nás návšteva Lokudonga asi najviac potešila, hoci sme sa do nej v máji kvôli pretrvávajúcim dažďom, rozvodneným riekam a blatistým cestám takmer nedostali. Z tejto dediny už dávnejšie chceli poslať svojich zástupcov do školiaceho centra v Lobure, ale ich studňa nemala dostatočnú výdatnosť aj pre poľnohospodárske aktivity, a tak ich účasť na kurze by nedávala úplne zmysel. Až s príchodom nášho dvojročného projektu financovaného z programu SlovakAid sa situácia zmenila.

Jednou z absolventiek prvého z troch kurzov, ktoré sme podporili, bola pani Regina Apua z Lokudonga. Kým sa účastnila kurzu, v jej dedine zmodernizovali studňu, aby bolo dostatok vody aj pre jej záhradu. Stará sa o ňu so svojím manželom a susedou. Počas našej májovej návštevy zbierali už svoju piatu úrodu a práve pestovali cibuľu, mangold a stonkovú kapustu, mali aj dorastajúce tekvice a ešte iba kvitnúce baklažány. 

Druhú časť záhrady pripravovali na výsadbu nových plodín. Nechýbal ani dobre pripravený kompost a rastlinná škôlka. Pri východe zo záhrady pestovali dokonca aj kŕmne plodiny pre svoje zvieratá. 

Svoju zeleninu chodia na prenajatej motorke predávať do vzdialenejších miest ako Kaleng či Kaikor. Pani Regina nevie písať, aby si robila podrobné záznamy o svojich predajoch. Za ušetrené peniaze však platí školné svojim deťom, kupujú z nich iné potrebné potraviny a čo zvýši, za to kúpia kozu. Ak budú potrebovať niečo v ich záhrade opraviť, tak niektorú zo svojich kôz predajú.

Svoju rozrastajúcu sa záhradu obohnali prírodným plotom. Pred troma mesiacmi sa celá rodina presťahovala a postavila si svoje nové maňaty iba niekoľko metrov za ním. Starostlivosť o záhradu sa stala ich životným štýlom a živobytím, do ktorého sa zapája celá rodina.

Čo sa bude diať po skončení tohto projektu?

Spolupráca s MCSPA sa nám páčila. Veľmi radi sme spolupracovali so zanieteným a veľmi usilovným tímom školiaceho centra Furrows in the Desert. Presvedčili nás i zmeny v životoch miestnych ľudí, ktoré sme videli už za niekoľko mesiacov od ich zapojenia sa do púštneho poľnohospodárstva.

Preto sme sa rozhodli v spolupráci pokračovať. Na poslednom stretnutí Komisie Dobrej noviny v júni 2025 schválili jej členovia nadväzujúci projekt, v ktorom sa zameriame predovšetkým na agronomickú podporu absolventov všetkých doterajších kurzov o púštnom poľnohospodárstve (spolu až 173 fariem). Budeme pokračovať v budovaní tieniacich stanov a aj doškoľovacích kurzoch, aby sme aj naďalej prispievali k budovaniu potravinovej bezpečnosti a k zlepšovaniu zručností pastierskych komunít v kraji Turkana.

Ak si chcete pripomenúť, ako tento príbeh o zapojení sa eRka do púštneho poľnohospodárstva v kenskej Turkane začal a prebiehal, prečítajte si naše minulé články O tri mesiace budú mať svoju vlastnú úrodu, Fotografie z projektu Púštneho poľnohospodárstva v Keni a Jeden deň farmárkou v Turkane. Projekt sme od júla 2023 do júna 2025 realizovali z prostriedkov oficiálnej rozvojovej spolupráce SR. Z programu SlovakAid sme naň získali dotáciu takmer 200-tisíc eur a z koledníckej zbierky Dobrá novina sme ho podporili sumou viac ako 20-tisíc eur.

Pripravila: Darina Maňurová
Fotografie: MCSPA a Dobrá novina / Darina Maňurová
Uverejnené: 25. 6. 2025