Tri mesiace, tri miesta a nespočetné množstvo zážitkov. Aj tak by sa dalo charakterizovať moje pôsobenie v Etiópii.

Náplň môjho dobrovoľníctva pozostávala predovšetkým z práce s deťmi, nakoľko sme s Líviou, vyučovali angličtinu. Svoje dobrodružstvo sme začali v Maychew, v menšom mestečku obklopenom vrchmi. Na začiatku panovala istá miera nervozity z veľkej neznámej, ktorá predo mnou stála – prostredie, kultúra, ale tiež doposiaľ veľmi neodskúšaná rola učiteľa. Všetka nervozita však opadla už po pár dňoch, s deťmi sme sa naladili na rovnakú vlnovú dĺžku a ja som začal chápať, čo všetko mi tento pobyt môže dať.

Žiaci v Maychew, 2017

Žiaci v Maychew, 2017

Po mesiaci strávenom v Maychew sme sa presunuli do ďalšieho projektu v Alitene. Ide o prekrásnu  vidiecku oblasť, ktorá na rozdiel od vrchmi obklopeného Maychew, sa nachádza už priamo v kopcoch. Hoci deti boli spočiatku trošku hanblivejšie, prekvapila ma ich bezprostrednosť. Každé ráno nás pred bránou čakal „uvítací výbor“, ktorý nás za ruky odprevadil do školy a potom opäť naspäť domov.

Každé ráno nás študenti čakali pred bránou a za ruky odprevadili do školy, 2017

Každé ráno nás študenti čakali pred bránou a za ruky odprevadili do školy, 2017

Naším posledným pôsobiskom bolo Mekelle, hlavné mesto regiónu Tigray. Išlo o projekt, ktorý poskytuje pomoc deťom z tých najchudobnejších pomerov. Pôsobenie v predchádzajúcich projektoch ma mala akoby pripraviť na túto poslednú výzvu. Pre tieto deti predstavuje vzdelanie jediný spôsob, ako môžu zlepšiť svoju životnú situáciu, a preto sú nesmierne vďačné za všetko, čo im tento projekt dáva.

Skúsenosti práve z týchto troch mesiacov mi pomohli spoznať inú stránku života, ktorá sa nachádza za hranicami komfortnej zóny.

Vidieť životné situácie ľudí priamo podporovaných projektmi mi poskytlo nový pohľad na vlastné radosti i starosti, a umožnilo tak vnímať veci z inej perspektívy. Naučil som sa, že i niečo tak prosté ako podanie ruky či oslovenie menom dokáže vyčariť úprimný detský úsmev.

Ja spolu s domácim v tradičnom „raya“

Ja spolu s domácim v tradičnom „raya“ oblečení počas sviatku Ashenda, kde sa opierame o palicu, ktorá je súčasťou sviatočného outfitu, a žujeme olivovú vetvičku, ktorá taktiež patrí k outfitu, beloch v tradičnom oblečení bola atrakcia pre domácich

Naučil som sa, ako sa vysporiadať s prílišným pocitom zodpovednosti za výsledky a so spoliehaním sa len na vlastné sily a nahradiť tento postoj väčším spoliehaním sa na Božiu prozreteľnosť a pomoc. Naučil som sa opätovne si všímať malé detaily a nesústrediť sa len na tie „veľké a dôležité“ veci, ale práve naopak, vedieť doceniť maličkosti. Pretože sú to práve tieto maličkosti, ktoré robia každý deň výnimočným.

A hoci som teda mal stráviť tri mesiace vyučovaním angličtiny, nakoniec som to bol ja, kto sa učil.

Nápis na tabuli, prekvapenie, ktoré si pre nás pripravili študenti, 2017

Nápis na tabuli, prekvapenie, ktoré si pre nás pripravili študenti, 2017

Text a snímky: Marek Noga, 2017

 

Marek pôsobil tri mesiace na troch projektoch dcér kresťanskej lásky sv. Vincenta de Paul (tzv. Vincentky) v Alitene, v Mekelle a Maychew na severe Etiópie. Dobrá novina spolupracuje so sestrami od roku 2011, v súčasnosti v rámci podpory zdravotného strediska pre matky s deťmi v meste Alitena.

Dobrovoľnícky projekt finančne podporil SlovakAid.

Share
Tweet
+1
Share