Od 1. apríla 2020 má Dobrá novina nového riaditeľa, Daniela Fialu, ktorý pôsobil niekoľko rokov ako predseda jej komisie a v poslednom ročníku ako zástupca riaditeľa. Celoslovenskú kolednícku akciu opisuje nasledovnými slovami:

„Vnímam, že Dobrá novina sa za 25 rokov stala v mnohých farnostiach a rodinách priam tradíciou a neodmysliteľnou súčasťou slávenia vianočných sviatkov. Je to výsledkom veľkej obetavosti a zápalu pre spoločné dobro veľkého počtu koledníkov, dobrovoľníkov i kňazov. Ďakujem za to, že Maroš spolu so svojimi spolupracovníkmi v eRku boli otvorení Božiemu slovu a citliví voči svojmu okoliu, rozlíšili svoje životné povolania a rozhodli sa venovať práci s deťmi, z ktorej vyrástla i Dobrá novina.“

O svojich nových úlohách a zodpovednostiach dodáva: „V zmysle hlavnej témy uplynulého ročníka si želám, aby moja práca pre Dobrú novinu, prispela k tomu, čo vidím ako jej základné poslanie – k šíreniu Božieho požehnania na Slovensku i vo svete.“

Daniel Fiala, riaditeľ Dobrej noviny

Doteraší riaditeľ a zakladateľ Dobrej noviny Marián Čaučík ku tejto zmene uviedol: „Daniel dobre pozná prácu a kontext Dobrej noviny a má pre ňu veľké srdce. Vo vedení eRka naďalej zostáva jeho dlhoročný predseda Juraj Králik. Ja by som chcel skúsenosti z eRka a Dobrej noviny ďalej rozšíriť cez službu pre spoločné dobro vo väčšom rámci verejnej služby.”

Marián Čaučík, bývalý riaditeľ Dobrej noviny

Zároveň poďakoval za dlhoročnú spoluprácu: „Posledný ročník na prelome rokov 2019 a 2020 bol už dvadsiaty piaty, ktorý som mal možnosť sprevádzať ako riaditeľ programu Dobrej noviny v eRku. Keď sme začínali Dobrú novinu ako vianočnú kolednícku akciu prvýkrát na Vianoce 1995, chceli sme pomôcť ľuďom žijúcim v extrémnej chudobe v Keni a otvoriť tak viac rozmer solidarity vo vzdelávacích programoch pre deti a mladých ľudí na Slovensku.

Spätne sa mi zdá, že to bola veľmi ťažká, skoro až nemožná misia v krajine, ktorú väčšina ľudí vnímala ako chudobnú. No zámer hŕstky ľudí v eRku vtedy padol na úrodnú pôdu a Dobrá novina sa postupne rozrástla na veľkú pravidelnú dobrovoľnícku akciu a verejnú zbierku, ktorá dnes pomáha tisícom ľudí v Keni, Ugande, Južnom Sudáne, Rwande či Etiópii. Som vďačný za všetko, čo sme vďaka dvom generáciám dobrovoľníkov a podpore otcov biskupov, kňazov a dôvere slovenských rodín mohli spoločne dokázať.“