Turkana je jednou z vyprahnutých oblastí Kene, ktoré bojujú s dlhotrvajúcim a extrémnym suchom. Väčšina obyvateľov sa živí pastierstvom. Pasú kozy, ovce a ťavy na rozľahlých pastvinách. Dve obdobia dažďov v roku zvykli v minulosti zabezpečiť dostatok trávy pre milióny zvierat. Tento rok však stá tisíce zvierat uhynuli na hlad, smäd a kvôli chorobám. Sucho naďalej pretrváva.

Vo februári 2017 vyhlásila kenská vláda humanitárnu krízu v dôsledku sucha v 23 postihnutých oblastiach zo 47 krajov v krajine. Počet ľudí bez dostatočného prístupu k jedlu sa v tom čase zdvojnásobil z 1,3 milióna v auguste 2016 na 2,7 miliónov. Ako sa odvtedy situácia zmenila?

Potravinová bezpečnosť a nutričná situácia v Keni sa podľa Úradu OSN pre koordináciu humanitárnych záležitostí od marca 2017 významne zhoršila. Prispel k tomu neskorý začiatok a podpriemerné marcové až májové obdobie dažďov, vysoké ceny základných potravín, ako aj zamorenie plodín škodcami. Ti napadli najmä obilniny na rozlohe 250 000 hektárov v 27 krajoch.

Približne 3,4 milióna ľudí zostáva bez dostatočného prístupu k jedlu, pričom až 2,6 milióna ľudí sa nachádza v krízovej situácii až hlade a 800 000 tísíc žije v stresovej situácii. Počet obyvateľov, ktorí potrebujú potravinovú humanitárnu pomoc, je najvyšší od veľkého sucha v roku 2011. Takmer 421 000 detí potrebuje liečbu akútnej podvýživy.

“Sucho je súčasťou života pastierov, ale zatiaľ čo sa zvyklo objavovať každých desať rokov, teraz sa pre klimatickú zmenu intervaly skracujú a stávajú sa nepredvídateľnými,” povedal pre IRIN Josephat Lotwel, ktorý pracuje v Turkane pre Národný úrad pre riadenie katastrof, a pokračuje: “Predpokladá sa, že toto sucho potrvá, podvýživa sa zvýši a uhynie viac zvierat.”

Tradičné obydlia zo suchej trávy, archív Dobrej noviny

Tradičné obydlia zo suchej trávy, archív Dobrej noviny

V arídnych oblastiach ako Turkana tvorí chov zvierat a ich následný predaj alebo len predaj ich mlieka zvyčajne asi 80 % príjmu domácnosti. Zvieratá sú zároveň značným bohatstvom rodiny. Mnohí pastieri okrem skromného majektu vlastnia sto a viac kôz a oviec, pričom cena každej sa pohybuje na úrovni 60 USD. Cena tiav je aj desaťkrát vyššia.

Pastier Lucas Lotieng sa pre IRIN vyjadril, že ešte pred štyrmi rokmi mal 250 kôz a 50 ovcí. Zostalo mu len päť zvierat. “Uhynuli kvôli suchu, nemali čo jesť. Bežne ich berieme pásť sa na kopce, ale teraz tam nie je žiadna tráva,” hovorí a dodáva: “Keď sme mali zvieratá, mali sme dostatok jedla. Jedli sme mäso a pili mlieko, niekedy aj krv oviec a kôz. Zvieratá by sme predali,  iba ak by sme boli hladní. Sucho tu bolo vždy. Teraz je však najhoršie v mojom živote, lebo zabilo veľmi veľa zvierat. Má to vplyv aj na ľudí. Chorľavieme. Prednedávnom pršalo tri dni a tráva rástla potom asi mesiac, ale nie je jej dostatok, aby zvieratá nabrali na sile a zdraví.”

David Nakusi obchoduje so zvieratami. Zarobené peniaze investuje do vzdelania svojich siedmych detí. “Sucho ničí moje podnikanie. Predtým sme mali zákazníkov z Nairobi. Už nechodia, lebo počuli, že nie je tráva na kŕmenie zvierat. Nakupujú iba miestni,” opisuje svoje živobytie: “Obchodníci ako ja premýšľajú nad zmenou podnikania – otvoriť si hotel alebo predávať obnosené šatstvo. Ak by sa moje deti chceli živiť pastierstvom, poviem im, aby zostali v škole.”

Vyjadrenie riaditeľa miestneho ministerstva pastierskej ekonomiky Chrisa Ajele pre IRIN sumarizuje smutnú skutočnosť: “V Turkane uhynulo približne pol milióna zvierat, najmä ovcí a kôz, dobytka a aj tiav. Vysoké úhyny zvierat najmä kvôli nedostatku jedla zaznamenávajú aj oblasti Isiolo, Laikipia, Marsabit a Samburu.”

Na ceste za vodou, archív Dobrej noviny

Na ceste za vodou, archív Dobrej noviny

Ak arídne oblasti netrápia pretrvávajúce suchá, pastierstvo je vo všeobecnosti najlepším využitím rozľahlých pastvín a zabezpečuje ľuďom trvalý prísun jedla lepšie ako iné poľnohospodárske systémy. Aj Africká únia uznáva, že pastieri zásobujú veľmi dôležitými počtami zvierat domáce, regionálne a medzinárodné trhy, a preto sú kľúčovými hráčmi – hoci často podhodnotenými – pri rozvoji národných a regionálnych ekonomík v Afrike.

Klimatická zmena však stavia pastierov do extrémne zraniteľnej pozície. Keňa sa otepľuje zhruba o 1,5-krát viac ako je globálny priemer. Keďže kenskí pastieri priam závisia na prístupe k vode a pastvinám, veľmi pociťujú jej negatívne dopady na svoje životy. A hoci svoje adaptívne pastierske vedomosti a zručnosti nadobúdali dlhú dobu, ich možnosti na prispôsobenie a hospodárske prostriedky sú obmedzované politickým a sociálno-ekonomickým zanedbávaním. Chýbajú totiž náležité rozvojové politiky pre arídne a poloarídne oblasti vrátane pastierstva.

“Aby sme našli vodu pre naše zvieratá, musíme niekedy prejsť aj 30 kilometrov,” vysvetľuje iný pastier Ebei Lotubwa a pokračuje: “Preto naliehavo prosíme o vodu prechádzajúce autá po ceste. Nie každé zastaví. Chceme od vlády, aby do našich komunít zaviedla poľnohospodárstvo. Sme zvyknutí chovať zvieratá a pastierstvo bolo dobré, kým tu bol dážď. Ale teraz pre sucho… veľmi potrebujeme, je poľnohospodárstvo. Bez dažďa nie je ani mlieko od tiav. Keď vidíme dažďové mraky, ideme za nimi. Naozaj trpíme týmto suchom a hladom a chcel by som si nájsť inú prácu. Bolo by lepšie, keby som pracoval, a tak vedel pomôcť svojim deťom.”

Voda je v Turkane bezpochyby vzácnym a nepredvídaným zdrojom. Aj preto vstúpila Dobrá novina pred rokmi do partnerstva s Katolíckou diecézou Lodwar. Keď sa v dedine s jednou studňou pokazí pumpa, ľudia musia prejsť priemerne 6 km k ďalšiemu vodnému zdroju. V porovnaní s minulosťou, keď ženy a deti trávili hodiny a hodiny chodením po špinavú vodu k neveľmi bezpečným vodným zdrojom, je to ale významný posun vpred. Skúsení vodní technici už roky neprestajne sprístupňujú ľuďom a ich zvieratám čistú vodu, zaúčajú ich do jednoduchých opráv vodných púmp a inštalujú solárne, vodné a osvetľovacie zariadenia.

K studni sa pripája vodná nádrž o objeme niekoho tisíc litrov, archív Dobrej noviny

K studni sa pripája vodná nádrž o objeme niekoho tisíc litrov, archív Dobrej noviny

V Turkane je funkčných približne 800 vodných zdrojov, pričom vodný tím Caritas Lodwar opraví ročne asi polovicu z nich. Tímoví sociálni pracovníci rozhovormi o hygiene nielenže zlepšujú zdravie ľudí, ale pomáhajú im nachádzať aj nové riešenia, ako zvládať narastajúce suchá bez zdrvujúcich dopadov na rodinu.

Ďalšie zaujímavé informácie nájdete aj na stránke spoločnej zbierky slovenských mimovládnych organizáciu pre ľudí postihnutých suchom v Keni s názvom Spolu pre Keňu, ktorej súčasťou bola i Dobrá novina. Pozrite si aj video od organizácie SAVIO, ktoré objasňuje aktuálnu situáciu v oblasti Marsabit.

 

Zdroje:
https://reliefweb.int/sites/reliefweb.int/files/resources/KENYA_Humanitarian_Snapshot_09Oct2017.pdf
https://www.irinnews.org/2017/10/17/their-own-words-how-drought-bringing-despair-kenyan-herders
https://www.irinnews.org/analysis/2017/10/12/drought-pushes-kenya-s-pastoralists-brink

Share
Tweet
+1
Share