12. septembra 2018 podpísali prezident Južného Sudánu Salva Kiir a bývalý viceprezident a opozičný líder Riek Machar mierovú dohodu.

 

Stalo sa tak v hlavnom meste Etiópie, v Addis Abebe a je v poradí už dvanástou za uplynulých 5 rokov. V čom je odlišná od tých predošlých? Možno sa na ňu pozerať s nádejou, avšak aj s určitými obavami.

 

Prvým zaujímavým faktom je zapojenie prezidentov Sudánu a Ugandy. Prezidenti Omar Bašir a Yoweri Museveni sa stali tzv. garantmi septembrovej mierovej zmluvy. Na jednej strane možno vnímať zapojenie regionálnych mocností pozitívne, zároveň však nemožno opomenúť skutočnosť, že Omar Bašir, je od roku 2009 podozrivý z vojnových zločinov a zločinov proti ľudskosti (ICC v Haagu, 2009).

 

Naopak, Uganda na svojom území hostí viac ako 1 mil. utečencov z Južného Sudánu, čo predpokladá legitímny záujem o stabilizovanie situácie u severného suseda. Avšak zároveň možno rozpačito vnímať samotnú prítomnosť ugandských vojakov, ktorí podľa niektorých zdrojov, bojujú na strane provládnych jednotiek. (South Sudanese News Agency, apríl 2018, zdroj: bit.ly/2xFXkiz)

 

Druhým faktorom, ktorý bude zohrávať kľúčovú úlohu pri budovaní mieru v krajine, je etnický princíp. Podľa Mahmooda Mamdaniho, riaditeľa Inštitútu pre sociálny výskum na Univerzite Makarere v hlavnom meste Ugandy, Kampale, zmluva obsahuje problematické články, ktoré príliš zdôrazňujú etnický princíp.

 

Pocit príslušnosti k určitej etnickej skupine je prirodzený, avšak jeho prílišné presadzovanie, najmä v súvislosti s vlastníctvom pôdy a participácii na moci, môže viesť k diskriminácii etnických minorít vo viacerých oblastiach. Pocit ukrivdenosti a vylúčenia môže slúžiť na eskalovanie napätia a potenciálne obnovenie konfliktov. (The New York Times, september 2018, zdroj: nyti.ms/2Oa7mSF)

 

Mladí pastieri dobytka si chránia svoje stáda.

Mladí pastieri dobytka si chránia svoje stáda. Zbrane v rukách mladých ľudí a ľudí bez vzdelania je ďalším rizikom pre zachovanie mieru, archív DN, 2001.

 

Treťou otázkou zostáva, či pri súčasnom formáte deľby moci je naozaj možný trvalý mier v Južnom Sudáne. Prezident, piati viceprezidenti a ministri budú volení na základe etnického princípu. Juhosudánska armáda je už v súčasnosti skôr zbierkou jednotlivých milícií, ktoré sa budú môcť deliť na menšie kmeňové milície podľa etnickej príslušnosti vojakov.

 

Miestny guvernér štátu Tonj cestuje zásadne s ozbrojenou eskortou.

Miestny guvernér štátu Tonj cestuje zásadne s ozbrojenou eskortou, archív DN, 2016

 

Jedinou reálnou inštitúciou, ktorá je nadetnická, je juhosudánsky parlament. Avšak s nedostatočnými kompetenciami pravdepodobne zostane aj naďalej skôr debatným klubom než zákonodarným orgánom.

 

Dúfajme teda, že v najbližšom období zvíťazí politický dialóg nad bojom o vplyv, moc a bohaté nerastné bohatstvo krajiny. A to platí jednak pre politické elity v Južnom Sudáne ako aj u jeho najbližších susedov a v medzinárodnom spoločenstve.

 

Naďalej znepokojujúca situácia v krajine

 

4,23 mil. obyvateľov z celkovej populácie 12,5 mil. bolo kvôli nepokojom nútených opustiť svoje domovy, mnohí sa pravidelne stávali obeťami krádeží a lúpežných nájazdov, či boli postrelení pri práci na poli, keď sa ocitli uprostred prestrelky medzi rebelmi a vládnymi jednotkami.

 

Približne 2,47 mil. z nich sa podarilo ujsť do okolitých krajín, do Ugandy (1 mil.), Sudánu (770-tisíc), Etiópie (445-tisíc) a iných (správa Svetového potravinového programu pre Južný Sudán z augusta 2018, zdroj: bit.ly/2NHbmL0).

 

V čase pretrvávajúceho sucha, nepravidelných dažďov a absentujúcej poľnohospodárskej produkcie sa tak väčšina obyvateľstva stáva závislou od potravinovej pomoci zo zahraničia. Odhady hovoria o počte 7,1 mil. obyvateľov, ktorí sú aktuálne odkázaní na potravinovú pomoc v krajine.

 

Viac k histórii Južného Sudánu

 

Spolupráca Dobrej noviny v Južnom Sudáne

 

Po prvýkkát navštívil Sudán riaditeľ Dobrej noviny Marián Čaučík v roku 1998 na pozvanie rakúskej organizácie Dreikönigsaktion (DKA), v čase, keď krajinou zmietala občianska vojna a hladomor.

 

V tom istom roku Dobrá novina podporila svoj prvý projekt v diecéze Rumbek s cieľom pomôcť obyvateľom a rodinám diecézy v čase hladomoru. Spoločne s koledníkmi s rakúskej diecézy Salzburg pripravili slovenskí koledníci advokačnú kampaň Mier pre Sudán s požiadavkou ukončiť občiansku vojnu v krajine.

 

V ďalších rokoch sa južný Sudán stal jedným z ťažiskových regiónov pomoci Dobrej noviny. Cez Diecézu Rumbek a miestnu organizáciu Arkangelo Ali Association Dobrá novina aktuálne podporuje vzdelávanie a poskytovanie zdravotnej starostlivosti.

 

Snímka z vyučovania v Centre sv. Petra Clavera v Rumbeku.

Vzdelanie a uplatnenie sa na trhu práce v kontraste s vidinou zárobku v armáde. Snímka z vyučovania v Centre sv. Petra Clavera v Rumbeku, archív BBM, 2016.

 

Vzdelávacie centrum sv. Petra Clavera v Rumbeku poskytuje kurzy elektroniky, solárnych technológií a vody a sanitácie. Nemocnica Nepoškvrnenej Panny Márie v Mapourdite má aj vďaka podpore Dobrej noviny stabilné zásobovanie liekmi a zdravotníckym materiálom a Nemocnica sv. Františka z Assisi v Marial Lou je vďaka skúseným technikom a náhradným dielom sebestačná aj napriek svojej odľahlej lokalite.

 

Distribúcia potravinovej pomoci vo farnosti Božského srdca v Rumbeku.

Distribúcia potravinovej pomoci vo farnosti Božského srdca v Rumbeku, archív DOR, 2018.

 

V roku 2017 bol v dvoch štátoch Južného Sudánu vyhlásený hladomor, na čo Dobrá novina reagovali podporou vo výške 40 000 EUR na nákup a distribúciu potravinovej pomoci pre vyše 1 800 domácností v Diecéze Rumbek.

 

Ak by ste mali záujem podporiť našu prácu v tejto ťažko skúšanej krajiny, môžete tak urobiť online. Ďakujeme!