V roku 2020 sme vďaka koledníckej zbierke Dobrá novina spolupracovali na 39 projektoch v piatich krajinách. Vyberáme pre vás päť z nich:

UGANDA

Matka a podnikateľka, ktorá nedokončila školu

24-ročná mamička Phiona Zemei z farnosti Bugitimwa v Arcidiecéze Tororo nedokončila školu, pretože si jej rodina nemohla dovoliť platiť školské poplatky. Tie sa pohybujú od 30 eur na rok. 

Po trojmesačnom kurze šitia a viacerých školeniach sama začala podnikať. Pomyselnú dielňu si zariadila na verande, ušetrí tak na drahom prenájme. Mesačne si dokáže zarobiť vyše 90-tisíc šilingov, čo je v prepočte asi 20 eur. Ďalších 20-tisíc (4,55 eur) utŕži za predaj paradajok a zeleniny, ktorú si dopestuje na malom políčku pri dome.

Postupne získava nových zákazníkov a ďalšie objednávky. Phiona sa snaží investovať do svojho podnikania a „neprejesť“ ušetrené peniaze. Doposiaľ si z úspor kúpila dve prasatá a nakúpila aj nové látky a nite. 

Phiona je jednou z 82 absolventiek kurzov šitia a kaderníctva, ktoré sa zamestnali alebo samy začali podnikať. Okrem cenných rád dostali k dispozícii štartovací balíček v podobe látok a nití, prípadne príčeskov, nožníc a vlasovej kozmetiky. 

Kým sa osamostatnia, majú možnosť prenajať si za symbolický poplatok šijacie stroje a fény na vlasy. Začiatky bývajú náročné, avšak už teraz snívajú vo veľkom. Radi by sa osamostatnili, rozšírili ponúkaný sortiment a otvorili si vlastný salón či dielňu. 

Otvorila si svoj prvý second-hand

Magdalena Muyama si vo veku 41 rokov otvorila svoj obchodík v meste Sironko na východe Ugandy. Predáva second-hand oblečenie, topánky a na verande aj uhlie a zeleninu. Požičala si 2,5 milióna šilingov (570 eur) zo svojpomocnej skupiny vo farnosti. 

Denne sa jej tržby pohybujú okolo 12 eur, mesačne tak aj viac ako 200 eur. Už dnes dokáže uhradiť školské poplatky pre svoju dcérku. Svoj sortiment plánuje neustále rozširovať. Rada by ponúkala nové oblečenie a látky pre miestne krajčírky. 

Podporovateľom Dobrej noviny je veľmi vďačná, pretože jej malý obchodík nie je len vedľajším príjmom, on ju dnes dokáže uživiť.

Magdalena patrí do farskej skupiny “Jose Maria Catholic Workers Group” – jednej z  63 skupín, ktoré si vďaka podpore koledníkov a v spolupráci s Arcidiecézou Tororo rozbiehajú svoje drobné podnikanie. 537 mužov a 1 152 žien má dnes možnosť získať finančnú podporu vo výške 570 až 860 eur a venovať sa pestovaniu arašidov, spracovaniu medu, poskytovaniu cateringových služieb či výrobe a predaju umeleckých výrobkov. 

KEŇA

Ekologické postreky chránia plodiny aj prírodu

Projekt jarumalských misionárov na severe Kene v regióne Samburu sa zameriava na organické hospodárstvo. Prostredníctvom tvorby malých záhrad vo farnostiach Tuum, Lodungokwe a Barsaloi, ktoré spravuje dohromady 23 vytvorených tímov prevažne miestnych žien či študentov, prispievajú k zvyšovaniu potravinovej bezpečnosti regiónu. Ale ani ekologické farmárčenie sa nezaobíde bez problémov, ktoré spôsobujú škodci na pestovaných plodinách. Tímy vo farnostiach odmietli ponúkanú chémiu, naopak, pustili sa do výroby vlastných ekologicky nezávadných postrekov. Zmiešaním lokálne dostupných rastlín, ako sú napríklad čierne korenie, tabak, cesnak, cibuľa, a zvieracieho trusu vytvorili potrebnú a účinnú ochranu pre svoju úrodu. Správna starostlivosť tak vedie k želaným výsledkom, ktoré motivujú lokálnych farmárov a farmárky usilovne pracovať a nevzdávať sa napriek náročnosti práce špeciálne v tomto roku. 

Vďaka sporeniu v skupinách sú schopné lepšie zvládnuť krízy

Sestry vincentky v mestskom slume Matisi pri Kitale na západe Kene poskytujú ženám drobné pôžičky a možnosť založiť si sporiacu skupinu. Keďže ako jednotlivci na bankové pôžičky nemajú dostatok prostriedkov, v skupine si vzájomne šetria, povzbudzujú sa i búrajú spoločenské bariéry.

Hlavne prostredníctvom malých pôžičiek majú možnosť založiť si vlastný biznis. Týmto spôsobom už 40 žien malo s podporou Dobrej noviny možnosť zlepšiť svoju životnú situáciu. Pandémia koronavírusu ale priniesla nejednu výzvu. Zatvorili sa hranice s Ugandou, odkiaľ ženy kupovali lacnejšie banány, melóny, avokáda, cibuľu či kurence. Ľudia sa prestali presúvať, nakupovať oblečenie, časové možnosti predaja boli zúžené celonárodným nočným zákazom vychádzania už od siedmej večer. Mnohým ženám to na čas ukončilo ich biznisy.

Vďaka dobrému tréningu sporiacich skupín vedeli, že sa teraz musia prispôsobiť. Práve vďaka našetreným financiám boli schopné promptne reagovať, prispôsobiť sa a nájsť si tak cestu vpred, napríklad ako pani Adelide Majuma. Zamerali sa viac na lokálnu produkciu a kontakty, vzájomne si pomáhali, formovali podporné skupiny aj so susedmi. No najmä to nevzdali.

ETIÓPIA

Unikátny projekt – zemné vodné priehrady na juhu Etiópie

Spolu so starejšími z dediny Kakuta sa otec Angel a otec David, kňazi z Komunity misionárov sv. Pavla Apoštola a Márie, Matky Cirkvi (MCSPA), vybrali aj tradičným spôsobom požehnať novovybudovanú zemnú priehradu v oblasti Nyangatom na juhu Etiópie. O týždeň na to ju naplnil dážď a pastieri k nej mohli prísť napojiť svoje zvieratá. Vďaka dobrému načasovaniu prác spĺňa priehrada svoj účel hneď od svojho vzniku. Presvedčte sa na vlastné oči:

Táto priehrada je prvou z troch zemných priehrad, ktoré MCSPA v spolupráci s Dobrou novinou plánuje v oblasti vybudovať v priebehu troch rokov.

A v čom tkvie tajomstvo úspechu takejto zemnej priehrady? Špecifickosť terénu umožňuje akumulovať vodu na povrchu pláne týždne a niekedy mesiace. Väčšina teritória Nyangatom, ktoré obýva kmeň rovnakého názvu, má ílovitú pôdu. Takáto pôda vytvára ochranný film a ten bráni priesaku nazbieranej vody, z ktorej majú ľudia a ich zvieratá úžitok najmä počas suchých období.

Kmeň Nyangatom sú totiž agro-pastieri, ktorí chovajú zväčša dobytok v kombinácii s pestovaním kukurice, fazule a cirku počas obdobia dažďov. 

Nedostatok vody v oblasti veľmi ovplyvňuje život a zdravie tohto kmeňa – chýba im voda na pitie a na zabezpečenie primeraných hygienických podmienok a tiež nevedia naplno pokryť potreby svojich zvierat, z ktorých žijú. 

Pripravili:  Darina Maňurová, Lucia Jantošovičová, Jozef Magda
Foto: archív Dobrej noviny
Uverejnené: 16. 2. 2021