Úvod
Keď nasledujeme Ježiša Krista, nášho Spasiteľa, ktorý nesie svoj kríž na ceste k svojej smrti a zmŕtvychvstaniu, aj my sa mu čoraz viac pripodobňujeme:
On, hoci má božskú prirodzenosť, nepridŕžal sa svojej rovnosti s Bohom, ale zriekol sa seba samého, vzal si prirodzenosť sluhu, stal sa podobný ľuďom a podľa vonkajšieho zjavu bol pokladaný za človeka. Uponížil sa, stal sa poslušným až na smrť, až na smrť na kríži. (Flp 2, 6-8)
Farizeji obvinili spravodlivého zo žiarlivosti. Pilát odsúdil nevinného zo strachu. Vojaci ho mučili, priatelia opustili. Davy, ktoré nasýtil, kričali “zabite ho”.
Tým, že hrešíme, všetci konáme rovnako.
Keď súdime a hovoríme o druhých zle.
Keď sa necháme pohltiť žiarlivosťou a chamtivosťou.
Keď ubližujeme ostatným slovami alebo skutkami.
Keď nepomáhame núdznym a trpiacim.
Kedykoľvek konáme niektorú z týchto vecí, úmyselne križujeme Božieho Syna a vystavujeme ho na posmech (Hebr 6, 6).
Počas bolestnej krížovej cesty Ježiš niesol hriechy celého ľudstva, vedený jedinou myšlienkou: splniť Otcovu vôľu, aby sme tak pochopili jeho veľkú lásku k nám. Akonáhle vložíme svoju vieru v lásku Krista, ktorý za nás dobrovoľne zomrel, v celom stvorení už nenájdeme nič, čo by nás už mohlo od neho odlúčiť.
Prípravná modlitba
Ježišu, milujem ťa nadovšetko. Z celého srdca ľutujem, že som ťa urazil. Nikdy nedovoľ, aby som sa od teba znova odlúčil. Daj, aby som ťa vždy miloval a konal tvoju vôľu.
V. Ukrižovaný Ježišu, zmiluj sa nad nami.
R. Aj nad dušami v očistci.
1. zastavenie
Pán Ježiš je odsúdený na smrť
V. Klaniame sa Ti, Kriste, a dobrorečíme ti.
R. Lebo si svojím krížom vykúpil svet.
Keď sa rozodnilo, veľkňazi a starší ľudu sa uzniesli, že Ježiša vydajú na smrť. Preto ho spútaného odviedli a odovzdali vladárovi Pilátovi. Pilát im povedal: „Čo mám teda urobiť s Ježišom, ktorý sa volá Mesiáš?“ Všetci volali: „Ukrižovať ho!“ Keď Pilát videl, že nič nedosiahne, ba že pobúrenie ešte vzrastá, vzal vodu, umyl si pred zástupom ruky a vyhlásil: „Ja nemám vinu na krvi tohto človeka. To je vaša vec!“ A všetok ľud odpovedal: „Jeho krv na nás a na naše deti!“ Vtedy im prepustil Barabáša. Ježiša však dal zbičovať a vydal ho, aby ho ukrižovali. (Mt 27, 1-2, 22, 24, 26)
Pilát má moc zachrániť Ježiša, ale nerobí to. Bojí sa protirečiť davu. Postaviť sa za pravdu by ho mohlo stáť príliš veľa. Umýva si ruky. Týmto spôsobom odsúdi Ježiša, odsúdi pravdu, rozhodne sa poslať lásku na kríž. Koľkokrát sa táto scéna opakuje v našom živote? Ako často si radšej umývame ruky? Nezastaneme sa toho, čo je pravdivé, spravodlivé a čestné, pretože sa bojíme. Ako často trpia nevinní, pretože si my umývame ruky?
Modlime sa: Náš láskavý Spasiteľ, pomôž nám prijať utrpenie a smrť ako zadosťučinenie za naše hriechy. Daj nám milosť stáť po boku obetí AIDS, utečencov, prenasledovaných, väzňov, osôb na okraji spoločnosti a všetkých, ktorí trpia pre tvoje meno.
V. Ukrižovaný Ježišu, zmiluj sa nad nami.
R. Aj nad dušami v očistci.
2. zastavenie
Pán Ježiš berie na plecia svoj kríž
V. Klaniame sa Ti, Kriste, a dobrorečíme ti.
R. Lebo si svojím krížom vykúpil svet.
Sám si niesol kríž a vyšiel na miesto, ktoré sa volá Lebka, po hebrejsky Golgota. (Jn 19, 17) Na inom mieste Písmo hovorí: Potom zavolal k sebe zástup aj učeníkov a povedal im: „Kto chce ísť za mnou, nech zaprie sám seba, vezme svoj kríž a nasleduje ma.” (Mk 8, 34)
Kríž – nástroj utrpenia a smrti. Tento kríž je zároveň symbolom našich hriechov, našich prešľapov. Ježiš je nevinný, ale prijíma tento kríž za nás, pretože vie, že to je jediný spôsob, ako nás vyslobodiť a urobiť z nás Božie deti. Nerobí to preto, že si to zaslúžime, ale z lásky k nám. V dnešnej dobe máme radi kríže. Zdobíme nimi naše steny, nosíme ich na hrudi ako ozdobu. Naozaj však prijímame kríž aj vtedy, keď príde v podobe nepríjemnej úlohy, choroby, osobného zlyhania alebo nedorozumenia?
Existujú ľudia, ktorí v živote čelia ťažkým krížom, vážnym chorobám alebo postihnutiu, rodinným problémom, nezamestnanosti, prenasledovaniu. A napriek tomu zostávajú verní Pánovi, prijímajú svoj kríž a nasledujú Ježiša. Ako často sa sťažujeme, keď čelíme nášmu krížu my sami? Sme schopní prijať naše kríže a niesť ich v spoločenstve s naším Spasiteľom? Pre našu vlastnú spásu a spásu druhých?
Modlime sa: Ježišu, náš Spasiteľ, pomôž nám každý deň s vierou, štedrosťou a láskou vziať náš kríž a daj nám odvahu pomáhať iným niesť ich kríže a nasledovať ťa.
V. Ukrižovaný Ježišu, zmiluj sa nad nami.
R. Aj nad dušami v očistci.
3. zastavenie
Pán Ježiš prvý raz padá pod krížom
V. Klaniame sa Ti, Kriste, a dobrorečíme ti.
R. Lebo si svojím krížom vykúpil svet.
Vskutku on niesol naše choroby a našimi bôľmi sa on obťažil, no my sme ho pokladali za zbitého, strestaného Bohom a pokoreného. On však bol prebodnutý pre naše hriechy, strýznený pre naše neprávosti, na ňom je trest pre naše blaho a jeho ranami sme uzdravení. (Iz 53, 4-5)
Ježiš, unavený z Getsemanskej agónie, mučený bičovaním a tŕnim korunovaný, pôstom vyčerpaný, padá prvýkrát pod ťarchou kríža. Ježiš naďalej padá v našej dobe: u detí s rodičmi závislými od alkoholu alebo drog, u opustených sirôt v našich uliciach, u lekára, ktorý zahynie v snahe pomôcť ranenému, v kňazovi, ktorý sa snaží dosiahnuť zmierenie vo farnosti, ale ktorý čelí nepriateľstvu. Ako často spôsobili Ježišov pád práve naše hriechy, naša nespravodlivosť alebo nedbanlivosť? Ako často umenšujeme Ježiša v našom vlastnom živote a v živote ostatných?
Modlime sa: Láskavý Spasiteľ, pomôž nám niesť náš kríž a daj nám silu vstať, keď padneme. Pomôž nám zmierňovať ťarchu kríža našich trpiacich bratov a sestier, najmä detí a chorých.
V. Ukrižovaný Ježišu, zmiluj sa nad nami.
R. Aj nad dušami v očistci.
4. zastavenie
Pán Ježiš sa stretá so svojou matkou
V. Klaniame sa Ti, Kriste, a dobrorečíme ti.
R. Lebo si svojím krížom vykúpil svet.
Jeho otec a matka divili sa tomu, čo sa o ňom hovorilo. Simeon ich požehnal a Márii, jeho matke, povedal: „On je ustanovený na pád a na povstanie pre mnohých v Izraeli a na znamenie, ktorému budú odporovať – a tvoju vlastnú dušu prenikne meč – aby vyšlo najavo zmýšľanie mnohých sŕdc.“ (Lk 2, 33-35)
Ježiš stretáva svoju matku, ktorej duša je prebodnutá mečom smútku. Jej bolesť je ako druhý pôrod. Tentoraz ho rodí vo viere. Verí, že Boh je prítomný v mučenom tele jej syna. Verí tomu a preto je Matkou našej viery.
Sme schopní vidieť Boha v našom živote nielen vtedy, keď všetko dobre dopadne, ale aj keď sa zdá, že sa všetko rúca? Veríme tomu, že Boh je skutočne prítomný v každej situácii nášho života a že sa v ňom nič nedeje náhodne? Veríme tomu, že Boh zjavuje svoju starostlivosť a lásku aj v našom utrpení a v utrpení našich drahých? Sme schopní spojiť naše utrpenie s utrpením Márie a jej syna pre spásu celého sveta?
Modlime sa: Ježišu, daj nám oči viery, aby sme videli tvoju starostlivú prítomnosť v každom okamihu nášho života. Pomôž nám s vierou prijať všetko to, čo nechápeme a posilni nás svojou milosťou, aby sme ti zostali verní aj v utrpení.
V. Ukrižovaný Ježišu, zmiluj sa nad nami.
R. Aj nad dušami v očistci.
5. zastavenie
Šimon z Cyrény pomáha Pánu Ježišovi niesť kríž
V. Klaniame sa Ti, Kriste, a dobrorečíme ti.
R. Lebo si svojím krížom vykúpil svet.
Ako ho viedli, chytili istého Šimona z Cyrény, ktorý sa vracal z poľa, a položili naň kríž, aby ho niesol za Ježišom. (Lk 23, 26)
Ježišovi kati sa obávajú, že cestou zomrie. Aby ho ušetrili na čas ukrižovania, požiadajú o pomoc cudzinca, istého Šimona z africkej Cyrény. Ten je nútený niesť kríž niekoho iného. Počas tohto procesu sa však stali jedno – Ježiš a Šimon sa spojili, niesli ten istý kríž. Šimon prijíma nespravodlivosť, ktorá sa mu stala a v dôsledku toho objavuje Ježiša, svojho Spasiteľa. Kresťanské spoločenstvo si ho bude pamätať ako otca Alexandra a Rúfusa, známych členov prvotnej Cirkvi.
Sme dnes pripravení pomáhať iným niesť ich kríže? Sme pripravení vidieť trpiaceho Ježiša v obetiach nespravodlivosti našej doby? V utečencoch, hladujúcich, trpiacich depresiami, tých, ktorí nemajú priestor na vyjadrenie svojho názoru? Sme pripravení prijať Ježišovu milosť tým, že my sami pomôžeme druhým?
Modlime sa: Pane, náš Spasiteľ, nebuď pre nás nikdy cudzí. Pomôž nám, aby sme ťa videli v tých, s ktorými sa stretávame, najmä v tých, ktorí trpia. Daj svoju milosť tým Šimonom, ktorí kŕmia hladných, ktorí poskytujú prístrešie pre ľudí bez domova, ktorí sa starajú o deti na ulici, ktorí prinášajú útechu a pomoc chorým, ktorí povzbudzujú utláčaných, dávajú nádej opovrhnutým a lásku nemilovaným a opusteným.
V. Ukrižovaný Ježišu, zmiluj sa nad nami.
R. Aj nad dušami v očistci.
6. zastavenie
Veronika podáva Pánu Ježišovi šatku
V. Klaniame sa Ti, Kriste, a dobrorečíme ti.
R. Lebo si svojím krížom vykúpil svet.
Veď vzišiel pred ním sťa ratoliestka a ako koreň z vyschnutej zeme. Nemá podoby ani krásy, aby sme hľadeli na neho, a nemá výzoru, aby sme po ňom túžili. Opovrhnutý a posledný z ľudí, muž bolestí, ktorý poznal utrpenie, pred akým si zakrývajú tvár, opovrhnutý, a preto sme si ho nevážili. (Iz 53, 2-3)
Ježiš je obklopený nenávisťou, zosmiešňovaním a násilím. Aj jeho najlepší priatelia sa boja davu a držia sa od neho ďalej. Len jedna žena, Veronika, sa odváži vystúpiť a prejaviť mu súcit.
Keď je naša viera v Krista spochybnená a naše svedomie nás volá, aby sme sa postavili za to, čo je pravé a správne, máme odvahu ísť aj proti verejnej mienke či zaužívaným zvyklostiam? Máme odvahu Veroniky stáť pri Ježišovi? Máme odvahu ukázať, že sme Kristovi nasledovníci, nech sme kdekoľvek? Doma, na ulici alebo na pracovisku?
Modlime sa: Pane, nasledovať ťa a svedčiť o tebe nie je ľahké. Zvlášť vtedy, keď naše hriechy zahaľujú tvoju tvár. Daj nám milosť, aby sme sa nikdy nenechali znechutiť hriešnosťou tvojich nasledovníkov ani tými, ktorí tebou opovrhujú.
V. Ukrižovaný Ježišu, zmiluj sa nad nami.
R. Aj nad dušami v očistci.
7. zastavenie
Pán Ježiš druhý raz padá pod krížom
V. Klaniame sa Ti, Kriste, a dobrorečíme ti.
R. Lebo si svojím krížom vykúpil svet.
Všetci sme blúdili ako ovce, išli sme každý vlastnou cestou; a Pán na neho uvalil neprávosť nás všetkých. Obetoval sa, pretože sám chcel, a neotvoril ústa; ako baránka viedli ho na zabitie a ako ovcu, čo onemie pred svojím strihačom. (Iz 53, 6-7)
Ježiš sa opäť raz padá pod ťarchou kríža. Jeho krv a pot sa miešajú s prachom. Jeho pád je symbolom jeho blízkosti všetkým našim problémom, radostiam i trápeniam. Nie je iba Bohom neba, je to Boh, ktorý je s nami – skutočný Emanuel. Preto je všetko, čo robíme tu na zemi, také dôležité. Každé slovo, každé naše konanie nás môže priblížiť k Bohu. Alebo aj vzdialiť.
Pozývame Ježiša do všetkého, čo hovoríme a konáme? Prijímame ho ako jediného sprievodcu naším životom s vedomím, že všetko, čo prežívame spolu s ním, nás privádza bližšie k Božiemu kráľovstvu?
Modlime sa: Pane, daj nech skrze tvoje utrpenie dokážeme znášať všetky naše pokušenia a aby sme ti zostali verní.
V. Ukrižovaný Ježišu, zmiluj sa nad nami.
R. Aj nad dušami v očistci.
8. zastavenie
Pán Ježiš napomína plačúce ženy
V. Klaniame sa Ti, Kriste, a dobrorečíme ti.
R. Lebo si svojím krížom vykúpil svet.
Šiel za ním veľký zástup ľudu aj žien, ktoré nad ním kvílili a nariekali. Ježiš sa k nim obrátil a povedal: „Dcéry jeruzalemské, neplačte nado mnou, ale plačte samy nad sebou a nad svojimi deťmi. Lebo prichádzajú dni, keď povedia: »Blahoslavené neplodné, loná, čo nerodili, a prsia, čo nepridájali!« Vtedy začnú hovoriť vrchom: »Padnite na nás!« a kopcom: »Prikryte nás!« Lebo keď toto robia so zeleným stromom, čo sa stane so suchým?“ Vedno s ním viedli na popravu ešte dvoch zločincov. (Lk 23, 27-32)
Ježiš nám hovorí: Kríž, ktorý nesiem, je dôsledkom tvojich hriechov, preto plač nad sebou samým a nech je tvoj plač začiatkom úprimného pokánia a skutočného obrátenia. Iba tak môžeš zmenšiť moje utrpenie a získať nádej pre svoj vlastný život.
Je celkom jednoduché pociťovať zármutok nad úbohým Ježišom. Rovnako je jednoduché pomodliť sa pobožnosť krížovej cesty. Ale ak tento zbožný úkon zostane iba zvykom a nezmení naše srdce, zostane z veľkej časti zbytočným. Sme skutočne pripravení zmeniť náš život a začať budovať civilizáciu lásky?
Modlime sa: Pane Ježišu, pomôž nám vidieť v tvojom utrpení a tvojom kríži dôsledky našich vlastných hriechov. Daj nám odvahu zmeniť náš život, aby mohlo byť na tvárach ľudí okolo nás menej sĺz a viac radosti.
V. Ukrižovaný Ježišu, zmiluj sa nad nami.
R. Aj nad dušami v očistci.
9. zastavenie
Pán Ježiš tretí raz padá pod krížom
V. Klaniame sa Ti, Kriste, a dobrorečíme ti.
R. Lebo si svojím krížom vykúpil svet.
Z úzkosti a súdu ho vyrvali a kto pomyslí na jeho pokolenie? Veď bol vyťatý z krajiny živých, pre hriech svojho ľudu dostal úder smrteľný. (Iz 53, 8)
Keď Ježiš kráčal na Kalváriu, bremeno našich hriechov bolo ťažšie a on padol aj po tretíkrát. On padá nielen kvôli vyčerpaniu, ale aj kvôli nenávisti okolia a pod váhou hriechov celého ľudstva. Ježiš sa ale nevzdáva. Vstáva a pokračuje vo svojej ceste. Chce splniť Otcovu vôľu. Vie, že Otec ho nikdy nebude skúšať nad jeho sily.
Pamätáme na to aj my, keď padneme pod ťarchou pokušenia? Pamätáme na to, že Ježiš nám svojím utrpením vydobil silu vytrvať? Pamätáme na to, že už sa nemusíme spoliehať iba sami na seba, ale že vďaka sile Ducha Svätého dokážeme prekonať všetky naše ťažkosti? Pretože s Bohom nič nie je nemožné.
Modlime sa: Pane, pomôž nám plniť tvoju vôľu napriek slabostiam tela i duše. Vo chvíľach skľúčenosti nás posilni mocou tvojho Ducha, aby sme sa nikdy nevzdali tvojho evanjelia.
V. Ukrižovaný Ježišu, zmiluj sa nad nami.
R. Aj nad dušami v očistci.
10. zastavenie
Pánu Ježišovi zvliekajú šaty
V. Klaniame sa Ti, Kriste, a dobrorečíme ti.
R. Lebo si svojím krížom vykúpil svet.
Keď vojaci Ježiša ukrižovali, vzali jeho šaty a rozdelili ich na štyri časti, pre každého vojaka jednu. Vzali aj spodný odev. Ale tento odev bol nezošívaný, odhora v celku utkaný. Preto si medzi sebou povedali: „Netrhajme ho, ale losujme oň, čí bude!“ Aby sa splnilo Písmo: „Rozdelili si moje šaty a o môj odev hodili lós.“ A vojaci to tak urobili. (Jn 19, 23-24)
Ježiš je pokrytý iba svojou vlastnou krvou a potom – ako novonarodené dieťa pokryté krvou a vodou. Ježiš je v skutočnosti nový človek, nová ľudská bytosť, prvorodený z mnohých, prvorodený z nového ľudstva. Je nahý ľudským očiam, ale plný slávy v očiach Božích.
Čo hľadáme v našom živote? Tituly, funkcie či materiálne veci? Vynakladáme mnoho síl na to, aby sme mali viac alebo aby sme boli viac? Ježiš je aj dnes odmietaný rovnako ako nenarodené deti, ktorým je odopreté právo sa narodiť. Ako deti, ktorým je odopretá rodina a právo na vzdelanie. Ako muži a ženy, ktorí sú zbavení ľudskej dôstojnosti a svojich práv. Sme pripravení zaodieť ich našou láskou, ktorá je znakom Božej lásky k nim?
Modlime sa: Ježišu, prosíme ťa o milosť, aby sme sa oslobodili od našich túžob a ambícií, aby sme sa zbavili našej chamtivosti po bohatstve a pohodlí. Modlime sa za otvorené srdce a za odvahu pracovať pre spravodlivosť a mier vo svete.
V. Ukrižovaný Ježišu, zmiluj sa nad nami.
R. Aj nad dušami v očistci.
11. zastavenie
Pána Ježiša pribíjajú na kríž
V. Klaniame sa Ti, Kriste, a dobrorečíme ti.
R. Lebo si svojím krížom vykúpil svet.
Keď prišli na miesto, ktoré sa volá Lebka, ukrižovali jeho i zločincov: jedného sprava, druhého zľava. Ježiš povedal: „Otče, odpusť im, lebo nevedia, čo robia.“ Potom hodili lós a rozdelili si jeho šaty. (Lk 23, 33-34)
Ježišove ruky a nohy sú pribité na kríži. Nemôže toho veľa urobiť, ale rozprávať môže. Jeho prvá reakcia na utrpenie, jeho prvé slová na kríži sú vlastne modlitbou za jeho katov. Modlí sa, aby im bolo odpustené. Modlitba zostáva jediným spôsobom, ako prejavuje lásku k svojim nepriateľom. Zdanlivo bezmocný Ježiš nám dáva príklad sily lásky.
Sme pripravení milovať spolu s Ježišom? Sme schopní preukázať svoju dobročinnosť aj tým, ktorí nám ubližujú? Modlíme sa za svojich nepriateľov napriek bolesti, ktorú nám spôsobujú? Sme kresťania iba menom alebo aj slovami a skutkami?
Modlime sa: Pane Ježišu, bol si ukrižovaný pre naše hriechy. Pomôž nám prijať utrpenie a odmietnutie. Pomôž nám pribiť na kríž naše vášne, našu túžbu po pomste a našu neschopnosť odpustiť. Nauč nás skutočne milovať a ako nečakať nič na oplátku. Daj, aby sme sa ti každým dňom čoraz viac podobali.
V. Ukrižovaný Ježišu, zmiluj sa nad nami.
R. Aj nad dušami v očistci.
12. zastavenie
Pán Ježiš na kríži zomiera
V. Klaniame sa Ti, Kriste, a dobrorečíme ti.
R. Lebo si svojím krížom vykúpil svet.
Od dvanástej hodiny nastala tma po celej zemi až do tretej hodiny popoludní. Okolo tretej hodiny zvolal Ježiš mocným hlasom: „Eli, Eli, lema sabakthani?“, čo znamená: „Bože môj, Bože môj, prečo si ma opustil?“ Keď to počuli niektorí z tých, čo tam stáli, vraveli: „Volá Eliáša.“ Jeden z nich hneď odbehol, vzal špongiu, naplnil ju octom, nastokol na trstinu a dával mu piť. Ale ostatní hovorili: „Počkaj, nech uvidíme, či ho Eliáš príde vyslobodiť.“ Ježiš však znova zvolal mocným hlasom a vydýchol dušu. (Mt 27, 45-50)
Ježišova smrť vyzerá ako zlyhanie. Bol však presvedčený, že to bola Otcova vôľa. Išiel na vrch Kalvárie ako Abrahám s Izákom na vrchu Morja – veril, že napriek všetkej ľudskej logike sa Boh postará. Pri krste sme boli pokrstení v Ježišovu smrť, aby sme mohli s Kristom vstať z mŕtvych do nového života. Skutočne takto žijeme náš krst? Sme pripravení zomrieť svojmu sebectvu a zdieľať to, čo máme, s tými, ktorí to potrebujú? Skutočne veríme v život večný?
Modlime sa: Pane, náš Vykupiteľ, voláš nás, aby sme spojili naše utrpenie a smrť s tvojím utrpením a smrťou, aby sa to mohlo stať príjemnou obetou na slávu Božiu a spásu ľudí. Nauč nás, ako máme zomierať pre druhých a budovať tak tvoje kráľovstvo už tu na zemi.
V. Ukrižovaný Ježišu, zmiluj sa nad nami.
R. Aj nad dušami v očistci.
13. zastavenie
Pána Ježiša skladajú z kríža
V. Klaniame sa Ti, Kriste, a dobrorečíme ti.
R. Lebo si svojím krížom vykúpil svet.
Boli tam a zobďaleč sa pozerali mnohé ženy, ktoré sprevádzali Ježiša z Galiley a posluhovali mu. Medzi nimi bola Mária Magdaléna, Mária, Jakubova a Jozefova matka, a matka Zebedejových synov. Keď sa zvečerilo, prišiel zámožný človek z Arimatey, menom Jozef, ktorý bol tiež Ježišovým učeníkom. Zašiel k Pilátovi a poprosil o Ježišovo telo. Pilát rozkázal, aby mu ho dali. (Mt 27, 55-58)
Keď Mária a Ježišovi najbližší priatelia držia jeho bezvládne telo, prežívajú utrpenie na tým, čo sa stalo Božiemu Synovi. Ale Ježiš sa chce s nami podeliť o všetko. Chce s nami zdieľať aj tú najtragickejšiu ľudskú skúsenosť – skúsenosť smrti. Prejavuje tak svoju solidaritu s obeťami AIDS, potratov, dopravných nehôd, hladu či ozbrojených konfliktov. Vylial svoju krv nielen za naše duše, ale aj za naše telá, aby aj oni mohli byť vykúpené a stať sa chrámom Ducha Svätého.
Naozaj veríme vo vzkriesenie nášho tela? Žijeme podľa tento našej viery? Máme úctu k vlastným telám ako aj telám druhých ľudí?
Modlime sa: Pane, pomôž nám prijať utrpenie a odlúčenia od našej rodiny a našich priateľov. Pomôž nám vážiť si každú ľudskú bytosť, chrániť všetkých nám zverených a vážiť si teba v našich zosnulých bratoch a sestrách.
V. Ukrižovaný Ježišu, zmiluj sa nad nami.
R. Aj nad dušami v očistci.
14. zastavenie
Pána Ježiša pochovávajú
V. Klaniame sa Ti, Kriste, a dobrorečíme ti.
R. Lebo si svojím krížom vykúpil svet.
Keď sa už zvečerilo, pretože bol Prípravný deň, čiže deň pred sobotou, prišiel Jozef z Arimatey, významný člen rady, ktorý tiež očakával Božie kráľovstvo, smelo vošiel k Pilátovi a poprosil o Ježišovo telo. Pilát sa zadivil, že už zomrel. Zavolal si stotníka a opýtal sa ho, či je už mŕtvy. Keď mu to stotník potvrdil, daroval telo Jozefovi. On kúpil plátno, a keď ho sňal, zavinul ho do plátna a uložil do hrobu vytesaného do skaly. A ku vchodu do hrobu privalil kameň. (Mk 15, 42-46)
Tieto slová nám pripomínajú Ježiša, keď ho Mária zabalila do plienok. Rovnako ako plienky pri jeho narodení, tak ani látka nedokázala zakryť jeho slávu. Ako predtým pastieri a traja králi padli a klaňali sa mu, tak aj teraz, po jeho zmŕtvychvstaní sa skloní každé koleno a každý jazyk, ktorý hovorí, že Ježiš Kristus je Pán.
Obnovujeme si našu vieru vo vzkriesenie tela a v život večný? Žijeme ako ľudia predurčení na večný život s Bohom? Zdieľame túto nádej s ľuďmi okolo nás?
Modlime sa: Pane, keď stojíme pri hrobe milovanej osoby, pomôž nám pamätať, že pre tých, ktorí veria v teba, sa život nekončí, iba mení. Pomôž nám, aby sme žili tak, aby sme boli kedykoľvek pripravení na stretnutie s tebou z tváre do tváre.
V. Ukrižovaný Ježišu, zmiluj sa nad nami.
R. Aj nad dušami v očistci.
Dokončenie
Mysľou a srdcom sme spojení s Ježišovým utrpením. V poslušnosti a láske porazil hriech a smrť a povstal k novému životu.
Povzbudzuje nás, aby sme zomierali sebe, niesli svoj každodenný kríž a nasledovali ho. Ak sme spolu s ním zomreli, vstaneme aj do nového a nikdy sa nekončiaceho večného života.
Vezmime si domov ducha vďaky a služby pre všetkých našich bratov a sestry.
Modlitba na úmysel Sv. Otca
Otče náš… Zdravas’ Mária… Sláva Otcu…
Záverečná modlitba
Bože, ktorý si posvätil drevo kríža životodarnou krvou svojho Syna,
daj, aby všetci, ktorí si verne ctia tvoj kríž,
mohli neustále žiť pod jeho ochranou.
Prebývaj v nás skrze Ducha Svätého, ktorého sme prijali vo sviatosti krstu.
O to ťa prosíme skrze Krista, nášho Pána. Amen.
Nihil obstat: ThDr. Alexander Knorr, PhD., censor
Imprimatur: Mons. Stanislav Zvolenský, bratislavský arcibiskup – metropolita
Bratislava 3.3.2021 pod č. 673/2021
Preložené s písomným súhlasom vydavateľa z anglického originálu The Way of the Cross, Christopher Owczarek SDB, St Paul Communication / Daughters of St. Paul, Nairobi 2003
