Bytčica

 

Modranka

 

Bošáca

 

Ľubotín

„Ľahko je niečo začať, ale vytrvať v niečom 20 rokov, to už niečo stojí,“ povedal náš pán farár v rámci poďakovania koledníkom Dobrej noviny. Ako som už písala, u nás to bolo jubilejné koledovanie – síce od začiatku ale s výnimkou jedného ročníka – a nič nestratilo zo svojho pôvodného čara :). Prináša radosť veľkým i malým, starým i mladým, opustenej starenke i viacpočetnej rodine. Keď ma v deň koledovania oslovil kňaz pôsobiaci vo Vatikáne, ktorý už niekoľko rokov slávi vianočné sviatky u brata v Ľubotíne , aby sme prišli  najskôr k nim, lebo sa chystá odísť k ďalšiemu bratovi, uvedomila  som si úžasnú skutočnosť, ktorá sa už opakuje niekoľko rokov – pápežský prelát očakáva oznámenie Dobrej noviny od koledníkov v Ľubotíne (a je zároveň jedným z prvých prispievateľov) a až potom pokračuje ďalej v dovolenkových návštevách. Tohtoročné koledovanie bez snehu nám sťažil vo večerných hodinách výpadok verejného osvetlenia, čo sa na niektorých uliciach dokonca nepodarilo odstrániť – brodili sme sa teda nie snehom, ale hmlou a hustou tmou,ale so svetlom v našich srdciach. A tak sme večer dorazili na faru unavení, vyšťavení, uchodení, vyspievaní, ale šťastní, lebo veríme, že sme do domácnosti našej farnosti priniesli radosť Dobrej noviny 🙂 …“ (Janka Jakubkovičová)

 

Rožňavskí koledníci navštívili Ondrejka

„… Posielam fotky od Ondrejka – chlapca, ktorému sme niesli vrchnáčiky z PET fliaš. Bol to silný zážitok pre nás všetkých, malých aj veľkých koledníkov, požehnaný čas. Mohli sme zažiť nesmiernu otcovskú lásku, ktorá vyžarovala z Ondrejkovoho ocka. Boli naozaj vďačný za vrchnáčiky. Nakoniec sa nám ich nazbieralo celé 7-miestne osobné auto. Minimálne takých 13 vriec a si 3 veľké krabice. Tešíme sa veľmi 🙂  … “ (Martina Sirkovská)

 

Poltár

„… Koledovanie nám prinieslo opäť množstvo zážitkov. Prípadné neprijatie, s ktorým sme sa stretli, nás neodradilo, ale ešte s väčšou chuťou sme pokračovali vo svojom poslaní. Hoci žiaden stromček tento rok nebol zrútený 🙂 , o smiech nebola núdza. Najmä keď zimné bundy niektorých koledníkov boli elegantne vložené do akvária plného vody 🙂 . Ešte šťastie, že existujú fény na vlasy. Jeden taký nás vyviedol z tejto katastrofy a my sme mohli pokračovať v zbierke pre suchom trpiacu Turkanu … “ (Patrik Lašák)

 

Betlanovce

„… Tento ročník bol u nás výnimočný aj v tom, že sme rozhodli navštíviť aj našu susednú obec Hrabušice, kde máme farský kostol a priamo v ňom sme zvestovali radostnú zvesť Hrabušičanom, ktorí nám do zbierky taktiež prispeli … “ (Stanley Hodák)

Keby ja mal veľo penež

  1. /: Keby ja mal veľo penež, keby ja bul bohatý :/
    /: daroval by Ježiškovi na šnurečke dukáty.:/
  1. /: Nemám penež o Ježišku, co ja tebe možem dac :/
    /: povim ja ci modlitbičku o Ježišku mám ce rád.:/
  1. /: Nemám penež, nemám zlata, nemám ani dukáty :/
    /: Zašpivam ci špivánečku o Ježišku muj zlatý.:/

 

Branovo

„… Koledovanie v tomto roku bolo u nás v Branove niečím výnimočné. Nielen tým, že sme tento rok trošku nestíhali a do poslednej chvíle to vyzeralo na miniatúrne skupinky koledníkov, ale hlavne tým, že naše rady posilnila najmladšia koledníčka v histórii – Petra, ktorá má 3 roky. Kolednícky vinš zvládla na jednotku a veríme, že ostane našou skalnou koledníčkou. Doteraz držala prvenstvo Katka, ktorá začala ako 5 ročná a dnes má 16 🙂 Tešíme sa, že naše rady posilnil i pán katechét, ktorý sa pohotovo naučil vinš a v každom dome ho nápadito kreatívne obmieňal 🙂  … “ (Veronika Kačkovičová)

Dolný Lopašov

 

Šalgočka

„… Najstarší koledníci boli deviataci a najmladšia mala iba 3 a pol roka. Zvládla dvojhodinové koledovanie, hoci večer zaspala posediačky na návšteve. Najvtipnejšie bolo, že ona koledovala prvá a všetci ju chválili, stískali a objímali a ostatní koledníci čakali. Niekedy musela sprevádzajúca – Miška členov rodiny upozorniť, že aj ostatní chcú koledovať. Asi pri 27 dome mali tí menší prváci a druháci krízu, no nakoniec všetko zvládli. Veľmi ma potešilo, keď prvák Jakubko sa na druhý deň pýtal, kedy pôjdeme zasa koledovať. Každý rok si poviem, že idem s deťmi posledný krát, nech už idú mladší. No tie deťúrence už od októbra prosíkajú, kedy budú stretká na koledovanie a to ma vždy presvedčí. Ďakujeme všetkým, ktorí sa zapájajú do koledovania i darcom. Tešíme sa na ďalší ročník … “ (Gabriela Kohýlová)

Share
Tweet
+1
Share