Rodičia, ktorí chcú vedieť, čo sa ich deti učia v škole. Farmári, ktorí si chcú viesť záznamy o svojich príjmoch…  a potom čo vás by pritiahlo späť do školskej lavice?

Krajina: Keňa
Partnerská organizácia: Katolícka diecéza Lodwar
Podpora v roku 2018:  27 500 EUR

Diecézny program vzdelávania dospelých začal svoju činnosť na začiatku 80. rokov 20. storočia ako súčasť programu rozvojového vzdelávania diecézy. Vzdelávanie v súčasnosti prebieha v 35 triedach roztrúsených po 21 farnostiach diecézy Lodwar.

Celková gramotnosť v Turkane je nízka a patrí medzi najnižšie v Keni. Stále iba 18,1 % ľudí vie čítať a písať a školská dochádzka mladých vo veku 15 až 18 rokov je len na úrovni 39 %. Tieto čísla sú také nízke, pretože deti sa presúvajú za jedlom a pastvou spolu s rodičmi a školu prestanú navštevovať, ak odídu ďaleko. Dievčatá prestanú do školy chodiť, keď ich skoro vydajú a/alebo otehotnejú. Nomádsky spôsob života predpokladá neustále presuny za pastvou a vodou.

Výsledkom nízkej úrovne gramotnosti je znevýhodnenie turkanskej komunity vo všetkých aspektoch rozvoja, nakoľko len niektorí vedia získať prácu alebo súperiť o volené pozície vo vláde. Následkom čoho Turkana ako región Kene značne zaostáva.

Cieľom projektu je tak zvýšiť mieru gramotnosti a povedomia o sociálnych a ekonomických otázkach medzi mladými a dospelými v Turkane a umožniť im budovať si udržateľné živobytie a zlepšiť si kvalitu života.

V roku 2016 sa do programu zapísalo 1 871 dospelých žiakov, z toho 1 249 žien. Chceli sa naučiť najmä čítať, písať a počítať peniaze, aby ich ľudia, s ktorými podnikajú, neoklamali. Teraz sa už vedia podpísať v banke alebo na inom úrade, kde potrebujú niečo vybaviť. Rovnako už vedia, či im podnikanie prináša zisk, alebo sú stratoví.

Program je spolufinancovaný rakúskou organizáciou DKA a príprava študentov na získanie certifikátu základného vzdelania írskou organizáciou Aidlink. Dobrá novina podporuje tento program od roku 2002.

Vyučovanie v dedine Kodopa

Matky prichádzajú na vyučovanie aj so svojimi deťmi

Foto: Jozef Magda, 2015