Blíži sa leto, nová ročná i módna sezóna. O chvíľu budú na nás vyskakovať výpredajové plagáty z každej strany. Ďalší článok z cyklu Laudato Si´ týždňa preto prináša zamyslenie nad fenoménom “fast fashion” (rýchla móda).

Zmena životných štýlov by mohla postupne vyvinúť zdravý tlak na tých, ktorí majú v rukách politickú, ekonomickú a sociálnu moc. To sa deje, keď spotrebiteľské združenia dokážu spôsobiť, aby sa prestali kupovať určité produkty, a účinne ovplyvnia konanie podnikov, ktoré donútia brať do úvahy dôsledky na životné prostredie a modely výroby. Je faktom, že keď spoločenské návyky siahnu na zisky podnikov, tieto podniky sa cítia nútené vyrábať iným spôsobom. To nám pripomína spoločenskú zodpovednosť spotrebiteľov. Nakupovanie je vždy mravný, a nielen ekonomický úkon. Preto dnes téma zhoršovania stavu životného prostredia volá každého z nás na zodpovednosť za vlastné správanie. (LS 206)

Nasledujúce video predstavuje život takého jedného obyčajného trička. Prejdime si jeho cestu cez optiku dopadu na náš spoločný domov a konkrétnych “eko” tipov:

1. Bavlníky v Amerike, Číne a Indii sa pestujú vo veľkom na rozsiahlych plantážach. Sú náročné na vodu i pesticídy. 

V tomto kroku sa dá pri nákupe trička zohľadniť či ide o bio bavlnu. Tvorí síce iba 1% produkcie, ale chráni ako prírodu, tak i ľudí, ktorí pracujú na bavlníkových plantážach.

2. Surová bavlna sa transportuje na miesto spracovania, častokrát doslova cez pol zemegule. Strojmi sa bavlna upraví až do podoby klbiek, z ktorých sa utká látka. Tu vidíme, podobne ako pri potravinách, že ešte iba pri spracovaní samotného materiálu, bavlna prejde niekoľko sto kilometrov. 

Skúste preto vždy sledovať etikety svojich odevov a uprednostniť tých, ktorí odevné kilometre aspoň obmedzili. Napr. slovenské či české firmy, ktoré si dali priviezť už spracovanú bavlnu alebo aj hotovú látku, a sami si z nej šijú. Týmto sa preskočí hneď niekoľko logistických úkonov pre nové tričko.

3. Keď už máme surovú látku, nasleduje jej bielenie alebo farbenie. Možno ste už počuli smutný vtip, že ak chcete vedieť, aká farba bude v móde najbližšiu sezónu, pozrite sa na farbu riek v Bangladéši. Farby, ktoré sa používajú veľakrát obsahujú zdraviu škodlivé prvky, ktoré priamo ohrozujú zdravie ľudí, ktorí farbia tieto látky a aj naše zdravie, keď si tričko nosíme. 

Zaujímavé je, že nefarbená bavlna má takzvaný “telový odtieň”. Nájsť však oblečenie, ktoré je vyrobené z takejto bavlny, je v našich končinách ozaj ťažký oriešok, ale dá sa! Tiež tu vieme uplatniť aspoň pravidlo vyberania vecí, ktoré boli vyrobené a spracované podľa ekologických štandardov a kvalitne. Dávať prednosť prírodným materiálom, s fairtrade či bio certifikátom. 

4. Ušitie trička vyžaduje ľudské ruky. Textilné továrne v Číne, Taiwane, Indii, Bangladéši či Turecku fungujú každý deň na 200 %. Napriek tomu ich zamestnanci dostávajú mzdu, ktorá ich udržuje dlhodobo pod hranicou chudoby. Za šijacou mašinou  sedia hlavne ženy a aj deti.

Počuli ste už o “upcyklácii”? Staré nemoderné tričko sa vie premeniť či už na nové a šik, alebo na niečo iné: tašku do obchodu, záclona zase na vrecká na zeleninu/ovocie, košeľa na sukňu či ruksak. Prípadne staré a deravé kúsky sa dajú použiť ako handry na upratovanie. 

5. Hotové tričko sa nakoniec dostane na pulty obchodov. A tu prichádzame na scénu my. Podľa toho, ako často nakupujeme, vytvárame konkrétny dopyt a tlak na ponuku, čiže produkciu. Zamysleli ste sa niekedy nad tým, čo sa stane tričkám, ktoré sa nepredajú? Práve vývoz nadbytku oblečenia do afrických krajín je dlhoročným problémom nielen zo strany odpadu, ale aj z pohľadu narúšania lokálnej textilnej ekonomiky i kultúry. 

Ak si chcete nejaké to tričko kúpiť, skúste si zistiť, či vo vašom okolí nefunguje obchod z druhej ruky, neorganizujú sa burzy oblečenia (swap-y: napr. Platforma udržateľnosti v Ba či na rôznych internetových stránkach), alebo nazrite do šatníka užších i širších rodinných príslušníkov. Práve na takýchto miestach sa nájdu tie najlepšie kúsky.

Od chvíle, ako trh smeruje k vytváraniu nutkavého konzumistického mechanizmu, zabezpečujúceho odbyt svojich produktov, ľudí strháva vír zbytočného nakupovania a utrácania. (LS 203)

Striedmosť je v móde kľúčová. Textilný priemysel je totiž druhý najväčší znečisťovateľ životného prostredia na svete (po ropnom). V prvom rade je dôležité postaviť sa k svojmu šatníku objektívne a pravdivo (tipy od Marie Kondo YouTube alebo Netflixe). Skúste si spočítať, koľko kusov oblečenia reálne vlastníte. Môže sa vám stať, že naďabíte na nepomer medzi tým, koľko toho máte, a čo reálne potrebujete/nosíte.

Skúste aj nasledujúce tipy na film či čítanie.

Pokiaľ je potrebné predsa len investovať do niečoho nového, stavte na kvalitu, lokalitu, a výrobok, ktorý zohľadnil životné prostredie i ľudskú prácu. Jednorázová cena za takýto módny kúsok bude vyššia, ale vráti sa to na trvácnosti a kvalite oblečenia. 

Počuli ste už o “upcyklácii”? Staré nemoderné tričko sa vie premeniť či už na nové a šik, alebo na niečo iné: tašku do obchodu, záclona zase na vrecká na zeleninu/ovocie, košeľa na sukňu či ruksak. Prípadne staré a deravé kúsky sa dajú použiť ako handry na upratovanie. 

A ak zo šatníka musíte niektoré veci nakoniec vytriediť, najskôr porozmýšľajte nad alternatívnym použitím. Ak to nie je možné, darujte oblečenie do textilného kontajnera alebo zrecyklujte. Zo správne recyklovaného textilu sa dá totiž ešte veľa vyťažiť. 

Starajme sa teda o svoje oblečenie s láskou, aby dlho vydržalo. Nájdime si počet, ktorý nám stačí a vyhovuje. Keď sa vyberieme na nákup, majme dobrú náladu a nebuďme v strese. Nech je aj naše oblečenie vyjadrením našej lásky k stvorenstvu.