Keď kráčaš po piesku, tak nechávaš za sebou stopy, ale keď zaveje vietor, stopy zmiznú. Ani si to neuvedomuješ, ale zanechávaš za sebou aj inú stopu, ktorá je zdanlivo neviditeľná a nedá sa tak ľahko zotrieť. Je to uhlíková stopa. 

Transformácia prírody s cieľom jej využitia pre ľudský rod je charakteristická už od počiatkov a technika „vyjadruje úsilie ľudského ducha o postupné prekonávanie istých materiálnych obmedzení“.82 Technológia poskytla liek na množstvo ziel, ktoré človeka sužovali a obmedzovali. Nemôžeme si nevážiť dosiahnuté pokroky a neďakovať za ne, predovšetkým v medicíne, strojárstve a komunikácii. A ako by sme mohli neuznať úsilie mnohých vedcov a technikov, ktorí vypracovali alternatívy pre udržateľný rozvoj?“ (LS 101)

Uhlíková stopa je miera poškodenia planéty ľudskými činnosťami, pokiaľ ide o množstvo skleníkových plynov, ktoré tieto aktivity produkujú. Merajú sa v hodnotách CO₂. Uhlíkovú stopu seba si môžeš dokonca vypočítať. (z knihy Zachráň svoju planétu).

Uhlíkovú stopu nevieme úplne zotrieť, ale vieme ju kompenzovať. Oxid uhličitý sa totiž produkuje pri väčšine ľudských aktivít, no samozrejme v rôznej miere. Teda dobrým riešením je okrem zníženia emisií CO2 aj kompenzácia jeho vplyvu.

Nie je to nič zložité. Uvediem pár príkladov z knihy Zachráň svoju planétu. Ak si dáš jeden deň horúci kúpeľ, zvyšok týždňa sa len rýchlo osprchuj. Keď zistíš, že tvojou nepozornosťou zostalo zažaté svetlo celú noc, zajtra si obleš sveter a stlm kúrenie. Ak sa odvezieš do práce autom, nezapínaj večer počítač či televízor alebo využi denné svetlo na čítanie kníh. Ide o to, aby bola uhlíková bilancia vyrovnaná. Mnohé veľké firmy vsadili na tento trend a angažujú sa napríklad vo vysádzaní stromov, pretože pre fotosyntézu je CO₂ dôležitým vstupom, zatiaľ čo produktom fotosyntézy je kyslík – najpotrebnejší prvok pre všetky živé organizmy.

Cieľom kompenzovania oxidu uhličitého je vyvážiť emisie, ktoré vyprodukujú ľudia napríklad pri cestovaní lietadlom, a to prostredníctvom podpory projektov na ochranu klímy. Medzinárodné rokovania, konferencie a deklarácie priniesli aj nový pojem uhlíková neutralita. „Uhlíková neutralita znamená dosiahnuť rovnováhu medzi emisiami uhlíka a ich pohlcovaním z atmosféry do takzvaných uhlíkových zachytávačov. Za zachytávače uhlíka možno považovať všetky prírodné alebo umelo vytvorené systémy, ktoré pohlcujú viac uhlíka, ako ho vyprodukujú. Napríklad pôda, lesy a oceány. Tieto prírodné zachytávače ročne pohltia medzi 9,5 a 11 gigaton CO₂. Na pohltenie všetkých emisií, ktoré ľudstvo ročne vypúšťa, však nestačia, v roku 2017 sme ich do atmosféry vypustili až 37,1 gigaton.“ (zdroj)

Preprava osôb a tovarov sú jednými z najväčších znečisťovateľov ovzdušia, pretože pri doprave sa produkujú veľké množstvá oxidu uhličitého a ďalšie nežiadúce látky. V tomto ohľade stojí za zmienku aj postoj, ktorý môžeme zaujať ako spotrebitelia a nakupujúci. V predošlých dňoch sme tento tip spomenuli viackrát a mohli by sme ho zhrnúť do predsavzatia: kupujme viac lokálnych výrobkov a potravín a čo sa dá, skúsme si sami vyrobiť alebo vypestovať.

Španielsko zdobí najväčšia skleníková farma na svete, ktorá je viditeľná z vesmíru. Jej plody nájdeme aj na našich pultoch. Zdroj: bit.ly/3cWpnNy

Logika je jednoduchá – paradajka pestovaná na južnom Slovensku precestuje menej kilometrov, kým dorazí do nášho obchodu, než paradajka zo Španielska. Keď si zoberieme napríklad farmu od Nitry, paradajky prejdú do Bratislavy 92,07 km. Ak by mali cestovať zo španielskej Almerie, tak majú „v nohách“ 2 680,9 kilometra (ak počítame iba samotný presun z bodu A do bodu B). A paradajka z našej vlastnej záhradky za domom neprecestuje ani 1 kilometer a nespotrebuje ani kvapku pohonných hmôt, kým sa dostane na náš tanier.

Preto si človek a veci prestali priateľsky podávať ruky a stali sa z nich súperi. Odtiaľto sa možno ľahko posunúť k myšlienke nekonečného a neobmedzeného rastu, ktorá tak veľmi nadchla ekonómov a teoretikov finančnej a technologickej oblasti. Predpokladom je lož o nekonečnej dostupnosti dobier planéty, ktorá vedie k jej „vyžmýkaniu“ až na doraz, ba aj za doraz. Ide o falošný predpoklad, že „existuje neobmedzené množstvo energie a použiteľných prostriedkov, ktorých obnova je možná, a že negatívne účinky manipulovania prírody sa môžu ľahko vstrebať.(LS 106)

Ďalšie tipy, ako znížiť uhlíkovú stopu

  • na krátke vzdialenosti využite chôdzu alebo bicykel,
  • ak idete autom a je to možné, obsaďte ho naplno a jazdite povolenou rýchlosťou (príliš rýchla alebo pomalý jazda míňa viac pohonných látok),
  • ak si môžete vybrať medzi autom, autobusom a vlakom, vyberte si vlak, ten produkuje menej CO₂,
  • necestujte lietadlom pokiaľ to nie je nevyhnutné, má totiž mnohonásobne vyššiu spotrebu pohonných látok, prípadne uprednostnite úspornejšie aerolinky,
  • prečítajte si viac o problematike kompenzácie CO₂